.
Viedenský Ballhausplatz medzi úradom kancelára a Prezidentským palácom je plný. Mladá Iránka drží na rukách dcéru a počúva výzvy rakúskych osobností z neďalekého pódia.
„Proti rasizmu, fašizmu a xenofóbii,“ opakuje sa v príhovoroch. Dav zakaždým skanduje. I malá Iránka, ktorú mama drží na rukách, tlieska. Na rukáve vetrovky má nálepku s preškrtnutým portrétom Barbary Rosenkranzovej, prezidentskej kandidátky krajnej pravice. Príhovory ju uspávajú, ale keď dav po hodine zapáli tisíce sviečok a predvedie Lichtertanz gegen Rosenkranz (tanec svetiel proti Rosenkranzovej) je veci oddaná ako ktorýkoľvek dospelý. Ballhausplatz je nabitý emóciami.
Pomôže Waldheim
A pritom to mala byť nudná prezidentská kampaň s vopred jasným víťazom. „Ešte sa nestalo, aby úradujúci prezident nevyhral voľby,“ hovorí Karin Cvrtilová z inštitútu OGM. Terajšia hlava štátu Heinz Fischer má podľa minulotýždňového prieskumu tohto inštitútu 81 percent. Kandidátka krajne pravicových Slobodných (FPÖ) Barbara Rosenkranzová získala 19 percent. „Ostatné politické strany ani nenasadili protikanditátov. Šanca na víťazstvo je mizivá a prezidentské voľby sú jediné, keď štát stranám nevráti peniaze za volebné hlasy,“ vysvetľuje.
Slobodným Heinza-Christiana Stracheho to za ten jeden a pol milióna eur stojí. Po aprílových voľbách hlavy štátu, bude na jeseň voliť Viedeň. Preto sú ulice hlavného mesta oblepené troma portrétmi - Fischera, Rosenkranzovej a - Stracheho.
Slobodní vedia, že prehrajú, ale potrebujú mobilizovať. Volebná účasť môže byť rozhodujúca. A tak oprášili jednu z najkontroverznejších kapitol histórie. Vedú kampaň á la Kurt Waldheim. Bývalý šéf OSN kandidoval na prezidenta v roku 1986 a vyhral, ale dostal krajinu do medzinárodnej izolácie. Zatajil, že ako dôstojník Wehrmachtu v obsadenom Grécku vedel o deportáciách židov a prenasledovaní odporcov nacizmu. Stal sa symbolom krajiny, ktorá aj desaťročia po vojne spochybňuje svoju úlohu spolupáchateľa. Waldheim mal zákaz vstúpiť do Spojených štátov či do Izraela.
Pre krajnú pravicu bol Waldheim obeťou medzinárodnej kampane. Do rovnakej úlohy sa teraz snaží štylizovať Rosenkranzová. „Paralela tu je, keď osoba, ktorá je známa, je zrazu len na základe kandidatúry hanobená,“ hovorí. Ani Strache nezvolil predvolebný slogan náhodne: My Rakúšania volíme, koho chceme. To bolo heslo za Waldheima a fungovalo. Rakúšania, urazení kritikou sveta, zvolili kontroverzného politika natruc všetkým. Teraz krajná pravica dúfa, že z toho bude ťažiť aj Rosenkranzová. Tá si ešte pred začiatkom oficiálnej kampane poškodila, keď žiadala zrušiť zákon, ktorý zakazuje velebenie nacizmu. Tvrdila, že porušuje slobodu slova.
Rozhodne aj svet
Aj preto sa vo štvrtok večer na Ballhausplatz zišli tisíce ľudí. Študenti, starší Viedenčania, rodiny s deťmi, katolíci, moslimovia, židia. „Ľuďom už prestáva prekážať, keď sa zjaví niekto, kto spochybňuje nacizmus, rasizmus, či štve proti cudzincom. Pritom sa to stále opakuje,“ hovorí pani Johanna. So svojím manželom Petrom chodili protestovať pred desiatimi rokmi, keď zasadli do vlády Slobodní dnes už zosnulého Jörga Haidera a protestujú aj teraz, keď sa chce v Prezidentskom paláci usadiť politička, ktorú médiá nazvali skrytou nacistkou.
Štvrtková demonštrácia mala svetu ukázať, že Rakúšania sú iní. Efektné more svetielok pod oknami prezidenta Fischera však môže nakoniec Rosenkranzovej pomôcť. Práve jej voličov dokáže vyburcovať pocit, že je proti nim celý svet.
„O výsledku volieb môže rozhodnúť zahraničie. Ak bude Rosenkranzovú priveľmi kritizovať, môže jej pomôcť získať hlasy,“ hovorí Ctvrtilová. Tak ako to bolo pred rokmi pri voľbe Kurta Waldheima.
Autor: Viedeň
