Hanákovci sú umelci. Otec, akademický maliar, ovplyvnil aj smerovanie svojich štyroch detí. Najstarší syn Bohuš i dcéry Oľga a Jozefína sa dali na spevácku dráhu, najmladší Ján sa stal scénickým výtvarníkom.
Pôvodne mal najstarší Bohuš Hanák (8. 1. 1925 - 14. 3. 2010) kráčať v otcových šľapajach. Napokon však vyštudoval operný spev na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a Vysokej škole múzických umení. V roku 1947 sa stal sólistom Opery SND. Počas dvadsiatich sezón tu vytvoril vyše 70 operných postáv.
Bol nezabudnuteľným Scarpiom z Pucciniho Toscy, vášnivým Michélem z Pucciniho Plášťa, rozorvaným Gérardom z Giordanovej opery Andrea Chénier, charakterovo farebne vykresleným Jagom z Verdiho Otella.
V dobe dubčekovského odmäku začal uvažovať o zahraničnom angažmáne. Pre opakované komplikácie s dokladmi viackrát nestihol predspievanie v rakúskom Grazi. Nakoniec od 1. augusta 1968 získal ročnú zmluvu vo švajčiarskom Bazileji a pôsobil tam ďalších dvadsaťtri sezón.
Po vstupe sovietskych vojsk do Československa ostali Bohuš Hanák a jeho manželka, operná speváčka Božena Suchánková, vo Švajčiarsku natrvalo. Po ukončení aktívnej kariéry vyučovali manželia spev. Bohuš Hanák sa vrátil k svojej pôvodnej láske – k maľovaniu.
