Havana 30. apríla (TASR) - Na komunistickej Kube platí mnoho občianskych práv len na papieri. Ústava síce garantuje slobodu presvedčenia, platné zákony však vyjadrenia proti režimu Fidela Castra trestajú. Pri voľbách majú šancu kandidovať len stúpenci revolúcie.
Kubánski disidenti sa teraz rozhodli, že zoberú doslova ústavu z roku 1976 a pokúsia sa legálnym spôsobom presadiť referendum o demokratických reformách.
Podľa článku 88 kubánskej ústavy môžu občania parlamentu predložiť návrh zákona v prípade, že ho popisom podporí najmenej 10.000 oprávnených voličov. Túto podmienku splnila skupina odporcov režimu, ktorá pod Projekt Varela - pomenovaný po poprednom bojovníkovi za nezávislosť Kuby - od začiatku minulého roku zhromaždila viac ako požadované množstvo podpisov.
Iniciatíva žiada slobodu presvedčenia, zhromažďovania, prepustenie všetkých politických väzňov, hospodársku slobodu a nový volebný zákon, ktorý umožní slobodné hlasovanie a nezávislé kandidatúry.
Podľa ústavy sa kubánsky ľudový kongres bude musieť projektom po predložení zaoberať. Aktivisti tvrdia, že parlament by mal vypísať o jeho prijatí referendum.
"Mnohí sú presvedčení, že kým Fidel Castro žije, na Kube nemožno nič zmeniť. My tento biologický fatalizmus odmietame. My Kubánci musíme o svoje práva žiadať teraz," povedal agentúre DPA Oswaldo Payá, predseda ilegálneho Kresťanského oslobodzovacieho hnutia (MCL) a hnacia sila projektu.
Payá dodal, že podpisové hárky plánujú parlamentu predložiť v priebehu pár týždňov. Presný dátum 50-ročný fyzik a telekomunikačný inžinier z dobrých dôvodov neuviedol. Napriek tomu, že zbieranie podpisov je formálne legálne, mnohí účastníci akcie boli vystavení masívnym represáliám. Agenti štátnej bezpečnosti viacerých aktivistov zadržali, habali podpisové hárky, hrozili príbuzným a prehľadávali byty. "Mňa samotného zatkli, zviazali a hrozili mi najťažšími trestami, ak budem organizovať zjednotenie disidentských skupín," vyhlásil Payá, ktorý sa do konfliktu s komunistickým systémom dostal už ako mladý muž.
Kvôli kresťanskej angažovanosti bol v rokoch 1969-72 internovaný v pracovnom tábore na ostrove Pinos. "Keď demonštranti v Paríži oslavovali Kubu ako Ostrov slobody, my sme sedeli v tábore," povedal bojovník za ľudské práva, ktorý sa na - v Európe stále prítomný - kubánsky romantizmus pozerá s podozrením. Stranícki vodcovia sa premenili na manažérov, ktorí žijú ako bohatí kapitalisti, kým ľud živorí, tvrdí. "V tejto krajine vládne kultúra strachu. To chceme Projektom Varela prekonať a medzinárodná verejná mienka nám v tom môže pomôcť," uviedol Payá.
3 ari
