WASHINGTON. Väčšina Američanov má však len matnú predstavu o tom, čo takmer 5000 strán zákonného textu obsahuje, a ako sa prijaté zmeny dotknú ich každodenného života.
Najväčšie obavy majú Američania z toho, že zákon dáva vláde až príliš veľké právomoci. Presne 56 percent si myslí, že úloha vlády v zdravotníctve bude neprimerane silná. Približne 28 percent sa domnieva, že vláda bude mať primerané postavenie a 16 percent považuje postavenie vlády v novom zdravotnom systéme za slabé.
Američania vnímajú skepticky aj hlavný cieľ zákona, zníženie nákladov na zdravotníctvo. Až 62 percent z nich sa domnieva, že kvôli novému zákonu zaplatia za zdravotné poistenie a zdravotnú starostlivosť viac. Iba 16 percent si myslí opak. Respondenti spochybnili aj zámer zákonodarcov na zníženie deficitu.
Viac než dve tretiny sú totiž presvedčené, že deficity rozpočtu sa v dôsledku reformy zdravotníctva budú zvyšovať a nie znižovať, ako deklarovali obhajcovia reformy vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu. Tomuto tvrdeniu uverilo iba 12 percent Američanov.
Reformu zdravotníctva v nedeľu schválil americký Kongres. Schválené zmeny sú zamerané na posilnenie ochrany pacientov a klientov zdravotných poisťovní, ako aj rozšírenie prístupu k zdravotnej starostlivosti. Komentátori označujú prijaté zmeny za najväčšiu reformu od zavedenia Medicare a Medicaid, čo sú štátom financované programy zdravotnej starostlivosti pre dôchodcov a sociálne slabších. Reforma by mala stáť podľa odhadov Rozpočtového úradu Kongresu 940 miliárd dolárov. Zmeny by však mali priniesť v prvej dekáde úspory v objeme 143 miliárd a až jeden bilión v dekáde nasledujúcej.
Telefonický prieskum realizovala CNN v spolupráci s agentúrou Opinion Research 19. 21. marca na vzorke 1030 dospelých Američanov. Štandardná odchýlka predstavuje tri percentá.
