BRUSEL. nová, ktorá počas uplynulého týždňa absolvovala zahraničnú cestu v tejto nepokojnej oblasti sveta.
"Kľúčovým je, aby sme dosiahli situáciu, keď si obe strany uvedomia potrebu mierového dialógu, a smerom k riešeniu by mala postupne prísť aj verejná podpora. Izraelčania i Palestínčania musia pochopiť, že v záujme rozriešenia tohto problému sa musia v prvom rade strániť prejavov agresivity smerom k druhej strane. Ako EÚ budeme podporovať v regióne vládu zákona, rozvoj inštitúcií a najmä ďalšiu politickú diskusiu," uviedla Ashtonová.
Odsúdili izraelskú výstavbu
EÚ opäť, aj dnešnými slovami španielskeho šéfa diplomacie Miguela Ángela Moratinosa, odsúdila pokračovanie osídľovacích aktivít Izraela na území východného Jeruzalema, ktoré považuje za vážny brzdiaci element mierových procesov.
Rada prijala aj diplomatické závery ohľadne situácii v Iráne, ktorý dlhodobo ruší satelitné signály a bráni svojim obyvateľom v prístupe k internetu - Ashtonová však plánované sankcie na vedenie islamského štátu nekonkretizovala.
"Prijali sme dokument, k ktorom je všetko, čo sme v danej chvíli chceli k problému povedať. Naše ďalšie kroky budú prijaté na Rade pre bezpečnosť; o žiadnej konkrétnej akcii sme sa zatiaľ nebavili."
Na Haiti 1 miliarda dolárov
Ďalším bodom rokovania ministrov bola aj situácia na Haiti: krajina postihnutá ničivým zemetrasením potrebuje naďalej zvýšenú zahraničnú pozornosť v koordinácii odstraňovania následkov.
"Musíme sa držať dlhodobého plánu, ktorý pomôže zlepšiť situáciu. Chceme založiť 'Dom EÚ', ktorý bude mať na starosti riadenie akcie v regióne. Moja návšteva potvrdila i na základe reakcie ľudí, že sme urobili veľa práce na obnovu krajiny," uviedla Ashtonová a potvrdila, že za nasledujúce tri roky EÚ poskytne na rekonštrukciu karibskej krajiny miliardu dolárov z vlastného rozpočtu i rozpočtu svojich členov. "Konečné čísla však ešte z členských štátov nemáme," dodala.
Slovensko chce len posty, kde má veľké šance uspieť
Slovensko sa v obsadení pozícií v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS) sústredí na tie miesta, v ktorých má reálnu šancu uspieť. Povedal to po stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Forma, fungovanie, obsahová náplň služby, to všetko boli hlavné aspekty diskusie o európskych diplomatických zboroch, ktoré uvádza do života Lisabonská zmluva. Rokovania viedla vysoká predstaviteľka pre spoločnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku Catherine Ashtonová, ktorá bude novej organizácii šéfovať. Výstupy sú však stále len parciálne, napriek tomu, že konečné slovo malo padnúť pôvodne o celej veci na konci apríla.
Štáty trvajú na geografickej vyváženosti
"Debata sa už preniesla na politickú úroveň. Členské štáty trvajú na geografickej vyváženosti a na tretinovom podiele svojich ľudí pri tretinovom zastúpení z komisie a rovnakom podiele z rady. Tento základ už, mám pocit, nik nespochybňuje. Názory sa ale rôznia napríklad v tom, akú úlohu by mala hrať externá služba na konzulárnej úrovni. Pre slovenského občana je dôležité, aby v tejto súvislosti mal istotu, že v krajine, kde nie je slovenské diplomatické zastúpenie, sa bez problémov môže obrátiť na konzula EÚ," opísal v kontúrach obsah rokovania Lajčák.
Geografická vyváženosť je asi najviac skloňovaný problém. Tú bude zložité dodržať najmä v spätosti s rozdelením vrcholných pozícií. "Polemika o geografickom zastúpení je komplikovaná. Otázkou je, ako vyváženosť dosiahnuť, vysoká predstaviteľka je presvedčená, že koncept výberu treba postaviť v prvom rade na kvalite uchádzačov," podotkol Lajčák.
Lajčák o kandidátoch zatiaľ nemá jasno
Na rozdiel od svojho českého kolegu Jana Kohouta, ktorý v pondelok vymedzil kandidátov na diplomatické posty číslom 25, Lajčák takéto presné číslo nemá. "Máme zoznam ľudí, ktorí prejavili záujem o túto prácu a máme aj zoznam o ľuďoch z ministerstva, ktorí by mali predpoklady na takúto prácu. Ľudia sa však na dané miesta budú musieť aj tak hlásiť, preto budeme intervenovať za konkrétnych ľudí na konkrétnych pozíciách," vysvetlil Lajčák.
Ako priznal šéf diplomacie, v predstave SR bude mať prioritu sústredenie sa na niektoré pozície, v ktorom má Slovensko komparatívne výhody a teda vyššie šance na "zabratie" týchto miest. "Máme svoje priority. Máme ľudí, ktorí majú jazykové vybavenie pracovať v bývalej Juhoslávii alebo v bývalom Sovietskom zväze. Nebudeme predsa súperiť v afrických reáliách s krajinami, ktoré tam mali v minulosti kolónie. Západný Balkán a bývalý Sovietsky zväz samozrejme nepredstavujú jediné naše ciele, ale tam sa cítime byť silní a výsledky našej diplomacie sú toho dôkazom," dodal slovenský minister.
