BRUSEL. Aj keď oklieštenie postavenia monarchu na čisto reprezentatívnu úroveň nie je novou témou, vo veci mocenského obmedzenia monarchu sa teraz medzi stranami prvýkrát dosiahol širší konsenzus, píšu noviny De Standaard.
V súčasnosti vládnuci 75-ročný Albert II. má podľa belgickej ústavy právomoci zväčša ceremoniálneho charakteru, okrem nich ale formálne (spoločne s príslušným ministrom) podpisuje aj zákony, má na starosti určiť zostavovateľa vlády po parlamentných voľbách, menuje a odvoláva ministrov. Popri Senáte a Snemovni reprezentantov je jedným z troch článkov belgickej legislatívnej moci a má aj funkciu ombudsmana, keďže sa naňho môžu obrátiť so sťažnosťami na štátne orgány obyvatelia krajiny.
Škandinávsky model
"Úloha kráľa musí byť aj ponižujúca v istom bode. Dá sa to zhrnúť takto: 'Albert, nežiadame, aby si to čítal, len to podpíš'. Myslím si, že vývoj smerom k protokolárnemu monarchovi je nevyhnutný," povedal na adresu reformy práv ústavného činiteľa líder liberálneho Reformného hnutia (MR) a podpredseda vlády Belgicka Didier Reynders. Pridal sa aj Alexander de Croo, vodca Flámskych liberálov a demokratov (VLD): "Na regionálnej úrovni legislatíva funguje aj bez zásahu kráľovského paláca. Prečo by aj na federálnej úrovni nemohla? Je na čase, aby monarcha mal protokolárne funkcie. Tak ako v Škandinávii."
Zhoda vo veci panuje tentokrát nielen na jednej strane barikády - teda na flámskej alebo valónskej, ale národnostné rozdiely sa dostali do úzadia a so zmenami by súhlasilo bez ohľadu na to, z ktorej časti krajiny pochádza, takmer celé politické spektrum. Frankofónne strany sa doteraz stavali v prospech zachovania súčasného stavu, pretože kráľ predstavoval symbol jednoty krajiny a bol akýmsi protikladom flámskych separatistických snáh, dodávajú noviny.
"Keď rozmýšľame nad novým inštitucionálnym modelom v našej krajine, mali by sme monarchiu v Belgicku modernizovať. Nevravím, že vzorom by mal byť škandinávsky model, mali by sme to ale celé zvážiť," vyjadrila sa pre De Standaard za frankofónnu Socialistickú stranu ďalšia podpredsedníčka vlády Laurette Onkelinxová.
Proti sú kresťanskí demokrati
"Agenda mechanizmu zmeny právomoci podpisovania zákonov kráľom je na stole v našej strane už desať rokov," podotkol Jean-Michel Javaux, líder strany frankofónnych "zelených" Ecolo.
Jediným skeptickým subjektom smerom k novinkám sú v parlamente najsilnejší flámski kresťanskí demokrati. "Nevidím dôvod, aby sme nepokračovali v tom, čo platí v súčasnosti. Nepočujem názory, že by to niekomu prekážalo. Kráľ má právomoci a právne v podstate nemá žiadnu zodpovednosť. Tá leží na pleciach ministrov. Reforma nie je nevyhnutnosťou," myslí si Marianne Thyssenová, líderka Kresťanských demokratov a Flámska (CD&V).
Pri zmenách v texte belgickej ústavy, a teda aj vo veci úloh kráľa, má posledné slovo dvojkomorový parlament krajiny. Belgický denník uzatvára, že aj keď ani jedna politická strana sa nepriznáva, že by konštitucionálne zmeny boli momentálne jej prioritou, v krajine je pre takúto reformu práve teraz najvhodnejšia chvíľa.
