LUBLIN, BRATISLAVA. Henio Zytomirski má na Facebooku 3000 priateľov, hoci je takmer 70 rokov mŕtvy. Ako šesťročného ho s rodinou odviedli nacisti a nakoniec zabili v koncentračnom tábore Majdanek v Poľsku. Aj tak dnes na Facebooku so vzrušením šesťročného dieťaťa rozpráva, ako sa veľmi teší na školu, do ktorej nikdy nešiel.
Výučba dejín
Jeho hlasom je mladý študent histórie Pawel Brozek, ktorý chce mladým ľuďom pripomenúť, čoho všetkého boli nacisti schopní. Historici nevedia, či projekt chváliť alebo kritizovať. Zdá sa im vo faktoch nepresný, ale pripúšťajú, že oslovuje tú skupinu mladých ľudí, ku ktorej sa oni nedostanú.
„Čoskoro bude september. Pôjdem do školy. Som veľmi zvedavý, aké to bude. Mám aj trochu strach. Otec povedal, že strach mať nemusím a on je učiteľ. Dnes som videl moju učebnicu,“ píše malý Henio na Facebooku.
Henio žil s rodičmi v poľskom meste Lublin do roku 1939, než ich nacisti posielali z jedného geta do druhého. Jeho stopa sa končí v koncentračnom tábore Majdanek pri jeho rodnom meste, kde nacisti počas druhej svetovej vojny zavraždili 78-tisíc ľudí, z toho 59-tisíc židov.
Fotografie sesternice
„Pokúšam sa predstaviť, ako ten chlapec prežíval svoj svet,“ vysvetľuje Brozek pre nemecký týždenník Zeit. Nápad s Facebookom dostal, keď ho v roku 2007 prišla z Izraela navštíviť jeho sesternica a doniesla so sebou pár rodinných fotografií. Na niektorých z nich bol aj Henio, ako sa objíma s otcom, či spolu s mamou. Našiel aj pár listov a iných dokumentov, z ktorého sa Brozek pokúsil život malého chlapca zrekonštruovať.
Onedlho chce Brozek projekt skončiť. Henio zmizne z Facebooku rovnako náhle, ako sa skončil jeho život.
Historici nevedia, čo si o takomto výklade dejín na populárnej sociálnej sieti majú myslieť. Antropológ Mark Auslander z univerzity v Massachusetts však považuje stránku za pedagogicky zmysluplnú. „Jeden z najlepších príkladov pre súčasný výklad holokaustu,“ povedal Auslander pre Haarec.
