k, bežec na stredné trate Fred Feran.
Berlínsky Olympijský štadión stále pôsobí veľkolepo, hoci pripomína kruté časy. Na veľkom zvone z ťažkej liatiny stále vidno náznaky hákových krížov. Stojí nenápadne zastrčený. Aby sa nezabudlo.
Tam sa návštevník s vďakou pokloní ľuďom, ktorí toto všetko chápali už v roku 1936. Ako Fredovi Feuermannovi (až neskôr prijal meno Feran), ktorý sa presťahoval zo Zákopčia pri Čadci cez Žilinu do Prahy a mal všetko, čo sa dialo v susednom Nemecku pod nosom.
Protest devätnásťročného Poznal, že rasové zákony sú výplodmi chorých mozgov, ktoré sledovali vykynoženie celých národov. Vedel, že Hitler nie je nejaký šialec, ale zločinec. Dva dni pred odchodom na olympijské hry do Berlína povedal vedeniu našej výpravy, ktorá naletela propagande: ja nikam nejdem. Bol jedným z mála športovcov, ktorí sa tak odvážili na rôznych kontinentoch. Hrozil im za to športový trest. Devätnásťročný slovenský bežec s nádejou na veľkú kariéru pochopil, že týmto činom varuje. Nevedel, že márne, lebo mocní vtedajšieho sveta boli naivní.
Fred Feran
(25. 3. 1917 - 25. 2. 2010)
1935- získal čs. titul v behu na 1500 m 1936 - nominovali ho na olympiádu, ale odmietol v Berlíne štartovať 1939 -utiekol do Palestíny 1945 - vstúpil do čs. armády pod britským velením 1947 - emigroval do USA 2001- niesol olympijskú štafetu pred zimnými hrami v Salt Lake City
Sprvoti celé krajiny hrozili bojkotom. Najaktívnejší bol Olympijský výbor USA. Aj ten po jednej inšpekcii v roku 1935 podľahol nemeckej propagande. Stačilo, aby Goebbels rozkázal rozhlasu a tlači a dočasne zakázal relácie a články o nadradenej rase. Namiesto toho ponúkol zábavu a limonádové reči o kulte mladosti, krásy a sily, ktorý ponúka režim budúcnosti.
Presvedčil svet, že Židia budú štartovať aj v nemeckom olympijskom tíme, hoci im predtým zakázali členstvo v športových kluboch. V momente, keď Medzinárodný olympijský výbor pohrozil odobratím olympiády, urobili nacisti z Položidovky Helene Mayerovej symbol. Tá to prijala, ale po hrách utiekla do Spojených štátov. Američanom sa to dosť nepáčilo.
Šéfom Medzinárodného olympijského výboru bol vtedy belgický šľachtic Henri de Baillet-Latour. Aj on uveril. Precitol, až keď v máji 1940 napadli nacistické vojská jeho krajinu.
Mladý bežecký majster ČSR vedel o protižidovských pogromoch na Slovensku skôr. Na rozdiel od ostatných sa pripravil. V roku 1939, tri dni pred okupáciou Čiech a Moravy (15. marca 1930) nacistami, utiekol s bratom do Palestíny, ktorá bola pod britskou správou. Štyroch z jeho súrodencov zavraždili v koncentračných táboroch Osvienčim, Dachau a Sobibor, desať ďalších členov rodiny v Treblinke.
Ešte aj hurikán Katrina V roku 1945 vstúpil Fred Feuermann do československej armády v Jeruzaleme. Chcel sa vrátiť do vlasti, ale mal obavy, kedže bojoval proti Nemcom pod britským velením. Cez Brazíliu odišiel v roku 1947 do USA. Usadil sa v New Orleanse, zjednodušil si meno na Feran.
Ešte v Prahe začal študovať komerčné inžinierstvo. V Palestíne pracoval pre ropné spoločnosti. V USA sa venoval obchodu. S atletikou skončil, hoci na ňu často myslel. Jeho manželka českého pôvodu Jean (Jiřina), za slobodna Železná, o manželovi v denníku La Crosse Tribune hovorila, že často spomínal, ako ho tešilo povzbudzovanie: Feuermann do toho! Prvé preteky absolvoval v Žiline, kde istý čas žil.
Spomínala, ako Fred Feran uvažoval: „Nemôžete mať na svete všetko. Aj účasť na pochybných olympijských hrách, aj spokojné svedomie. Olympijské hry nie sú dôležité, ak vám ide o život. O ten by som v okupovanom Československu prišiel.“
V roku 2001 ho vybrali z 250-tisíc uchádzačov, aby niesol olympijskú štafetu Francúzskou štvrťou New Orleansu. Smerovala na zimné hry do Salt Lake City.
Fred Feran musel o svoj život bojovať ešte raz. Hoci tentoraz s prírodnou katastrofou. Jemu i celej rodine zachránila život vyššia moc. Hurikán Katrina im totálne zdemoloval dom, našťastie všetci boli preč. Neskutočný životný príbeh dopísal u dcéry Maureen vo wisconsinskom La Crosse. O tri roky mladšia manželka Jean žije, mali spolu šesť detí.
