PARÍŽ, BRATISLAVA. Televízia má nad ľuďmi veľkú moc. Ak im dokonca povie, aby mučili bezbranného človeka s tým, že ho môžu zabiť, väčšina poslúchne.
K takémuto záveru dospeli francúzski tvorcovia dokumentárneho filmu, ktorý uverejnila v stredu večer francúzska televízia France 2. Dokument s názvom Hra smrti simuloval reality šou, v ktorej súťažiaci dávali vybranému účastníkovi elektrické šoky.
Mučiaca šou
Zúčastnení ľudia však nič netušili. Mysleli si, že sú v pilotnej časti novej reality šou so šarmantnou moderátorkou, kamerami a publikom. Ich úlohou bolo, aby v prípade, keď vybraný človek nesprávne odpovie na otázku, potiahli za páku a dali mu elektrický šok. Každou zlou odpoveďou napätie stúpalo, až po maximum 460 voltov.
So stúpajúcou silou elektrického šoku mučený človek v špeciálnej komore kričal od bolesti a prosil ľudí, aby prestali. Väčšina súťažiacich už chcela odstúpiť zo súťaže a prestať trápiť človeka. Po presviedčaní moderátorky aj publika, že musia pokračovať, nakoniec dali ďalší úder. Výsledok testu: Z 80 ľudí len 16 odišlo zo štúdia, ostatných 64 dalo obeti aj najsilnejšiu – potenciálne smrteľnú dávku.
V skutočnosti však týraný účastník bol iba herec a zásahy elektrickým prúdom predstieral. To, čo vyzeralo ako brutálna až nelegálna reality šou, bol iba psychologicko-sociologický expertiment. „Televízia má moc, vedeli sme to, aj keď iba teoreticky. Pýtal som sa sám seba, je to dosť na to, aby nás zmenila na potenciálnych mučiteľov?“ povedal v rozhovore pre francúzsky denník Le Parisien autor filmu Christophe Nick.
Američania to už skúšali
Toto zistenie nie je vôbec nové. Tvorcovia filmu nadviazali na experimenty amerického psychológa Stanleyho Milgrena Milgrama. Ten v 60. rokoch minulého storočia podobným spôsobom kázal vybraným ľuďom, aby obetiam dávali elektrické šoky.
Chcel ním ukázať, aký majú v skutočnosti ľudia rešpekt k autoritám a že sú schopní poslúchnuť príkazy, aj keď sú v rozpore s ich morálnymi hodnotami. Experiment, ktorý sa udial práve v čase procesu s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom, odpovedal tak na otázky, ako je možné, že toľko ľudí sa poslušne zúčastnilo na holokauste v druhej svetovej vojne.
Tvorcovia francúzskeho filmu chceli ukázať, že podobne ako sú ľudia náchylní poslúchať príkazy autorít, ako sú vedci či politici, tak môžu podľahnúť aj televízii.
Jedna z účastníčok šou, Sophie, pokračovala v hre, aj napriek tomu, že jej židovskí starí rodičia zahynuli počas holokaustu. „Ako mladá som sa sama seba pýtala, ako mohli poslúchnuť také rozkazy? A teraz som ich aj ja poslúchla,“ povedala pre britský The Daily Telegraph.
Kritika experimentu
Dokument mal aj veľa kritikov. Ako napísal denník The Independent, mnohí v štúdiu si mohli myslieť, že celá šou je zmanipulovaná, pretože predpokladali, že to tak v televíziách býva. Iní programu vyčítali, že síce upozorňoval na manipuláciu, no tiež sám manipuloval súťažiacich. „Je to viac mediálna senzácia, ako vedecká práca,“ povedal pre The Independent Laurent Bégue, profesor sociálnej psychológie na univerzite v Grenobli.
