Bagdad/Crawford 29. apríla (TASR) - Iracký vicepremiér Tárik Azíz dnes vyhlásil, že jeho krajina je pripravená brániť sa proti akémukoľvek americkému útoku.
"Vyzerá to, že (USA) chcú pokračovať vo svojej rozsiahlej agresii proti Iraku a spáchať ďalší zločin, ako ten, ktorý spáchali v roku 1991," povedal Azíz novinárom v Bagdade. Ako dodal, iracký ľud a vedenie sú pripravení na obranu.
Nové špekulácie o postupe USA proti Iraku vyvolala nedeľňajšia správa denníka New York Times o tom, že Bushova vláda zvažuje rozsiahlu leteckú a pozemnú ofenzívu, ktorú by malo začiatkom budúceho roku uskutočniť 70.000 až 250.000 vojakov.
Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer v reakcii uviedol, že americký prezident George W. Bush nemá na stole žiaden vojenský plán proti Iraku, zvrhnutie irackého prezidenta Saddáma Husajna a zmena režimu v krajine však patrí k dlhodobým politickým cieľom USA.
V čase, keď sa masovými pochodmi končili päťdňové oslavy 65. narodenín Husajna, Fleischer tiež oznámil, že Pentagón má viaceré "rezervné plány", Bush však zatiaľ nerozhodol o tom, akým spôsobom budú USA voči Iraku postupovať.
Na prekvapenie viacerých európskych spojencov sa Bush netajil tým, že zamýšľa zasiahnuť proti Husajnovi, pričom označil Irak spolu so Severnou Kóreou a Iránom za súčasť "osi zla" snažiacej sa získať zbrane hromadného ničenia.
Prepuknutie izraelsko-palestínskeho násilia skomplikovalo úsilie o získanie podpory arabských štátov pre zásah voči Iraku, i keď Bush spojil Bagdad s udalosťami na Blízkom východe a obvinil Husajna z podnecovanie samovražedných útokov v Izraeli platením rodinám palestínskych "mučeníkov".
New York Times informovali, že o využití amerických alebo spoločných spojeneckých síl začal Biely dom uvažovať, keď došiel k záveru, že prevrat v Iraku by pravdepodobne neuspel a boj miestnych síl by nepriniesol zmenu moci.
Odloženie do budúceho roku je podľa denníka výsledkom potreby "vytvorenia patričných vojenských, ekonomických a diplomatických podmienok", vrátane vyhnutia sa bojom v lete, prípravy na globálny cenový šok na ropných trhoch a čakanie na pokrok k ukončeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu.