Paríž/Jeruzalem 29. apríla (TASR) - Straty na životoch, ani medzinárodné odsúdenie operácie izraelskej armády v palestínskom meste Džanín, ani petícia dôstojníkov, ktorí požiadali vojakov, aby odmietli slúžiť na palestínskych územiach, neznížili záujem izraelských vojakov v zálohe o vstup do svojich jednotiek. Izraelská armáda vo väčšom počte povolala záložníkov koncom marca, keď sa začala rozsiahla ofenzíva v Predjordánsku, uvádza v dnešnom čísle denník Libération.
Izraelský vojak v zálohe Amos Bendahan (39), otec troch detí, pre francúzske noviny povedal, že vojaci v zálohe "už nemohli dlhšie čakať, keď bomby zabíjali izraelských civilistov". Amos Bendahan slúžil v meste Ramalláh a na povolávací rozkaz čakal už od predchádzajúcej izraelskej vlády premiéra Ehuda Baraka, najmä po tom, ako v októbri 2000 v Ramalláhu Palestínčania zlynčovali dvoch izraelských vojakov povolaných zo zálohy.
Parašutista Ariel Blum, ktorého jednotka okupuje Betlehem, povedal: "Bolo už toľko bombových útokov, mnohým izraelským záložným vojakom sa uľavilo, keď ich povolali." Do jednotky, v ktorej slúžil Blum, sa "z 550 povolaných ešte v deň povolania k jednotke dostavilo 530 vojakov". Do ďalších jednotiek prišli aj dobrovoľníci nad 60 rokov. Povolávací rozkaz títo už nedostali. Vznikli preto aj problémy v logistike. Izraelská armáda povolala rozkazmi zo zálohy približne 30.000 vojakov na 24 dní v priemere. Predchádzajúca mobilizácia takéhoto rozsahu spadá do roku 1982 počas vojny s Libanonom.
Podľa Bluma taká vysoká motivácia záložných vojakov vyplýva z terajšej situácie v regióne, ktorá mu pripomína vojnu Kippur z roku 1973. "Izrael potreboval túto operáciu na svoju obranu. Vedieme obrannú vojnu, potvrdzuje to aj fakt, že tri štvrtiny obetí sú civilisti," dodal Blum. Jeden jeho brat utrpel vážne zranenia pri palestínskom samovražednom útoku v Jeruzaleme.
Vysokú morálku izraelských vojakov v zálohe potvrdil aj nedávny prieskum Ústavu pre národnú bezpečnosť v Haife: vojaci v zálohe chápu terajšiu vojnu s Palestínčanmi ako Izraelu vnútenú vojnu. Približne 14 percent vojakov v zálohe sa pokúsilo teraz vyhnúť službe napríklad pre zdravotné dôvody. V roku 2000 sa o to isté pokúsilo 27 percent vojakov. Denník Libération poukazuje na zaujímavý moment: záložným vojakom s nacionalistickým presvedčením sa nechce slúžiť v armáde.
