SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Českí lekári chcú Židom povedať prepáčte

Česká lekárska komora chystá ospravedlnenie za dávny antisemitizmus.

Antisemitské nápisy neboli na Slovensku počas druhej svetovej vojny ničím výnimočným.Antisemitské nápisy neboli na Slovensku počas druhej svetovej vojny ničím výnimočným. (Zdroj: ČTK)

Nie je to ich vina a stalo sa to pred vyše 70 rokmi. Za perzekúciu Židov sa napriek tomu cítia zodpovední.

PRAHA, BRATISLAVA. Je 28. októbra 1938, dvadsiate výročie vyhlásenia Československej republiky. Československí lekári a advokáti vystupujú s memorandom. O znížení počtu Židov v ich profesijných združeniach. Ich počet by mal zodpovedať oficiálnemu podielu na obyvateľstve Československa, teda jednému percentu, v budúcnosti by však tieto povolania nemali vykonávať vôbec.


Vážení členovia komory, kolegovia, lekári židovského pôvodu, prijmite naše ospravedlnenie za čin našich predchodcov.

návrh textu ospravedlnenia

Do podobných návrhov väčšinu členov komôr nikto nenútil. Prišli s nimi v čase, keď ešte existovalo Československo, hoci oklieštené Mníchovskou zmluvou. Uskutočniť ich nestihli. Predbehli ich nacisti, ktorí Čechy a Moravu o okupovali od marca 1939. Po 72 rokoch sa tento týždeň česká lekárska komora Židom ospravedlní. Je už druhou. Českí právnici povedali svoje prepáčte vlani v apríli.

Motivovali ich médiá

„Memorandum (z roku 1938) sa nedá chápať inak ako antisemitský a diskriminujúci dokument, za ktorého podpis našimi predstaviteľmi cítime povinnosť sa ospravedlniť. Vážení členovia Českej lekárskej komory, kolegovia, lekári židovského pôvodu, prijmite naše ospravedlnenie za čin našich predchodcov,“ píše sa v návrhu textu, ktorý už schválila Vedecká rada Českej lekárskej komory.

Ešte tento týždeň by ho podľa Lidových novín mal prerokovať vrcholný orgán komory, jej predstavenstvo. Šéf komory Milan Koubek Kubek však predpokladá schválenie.

Autorom ospravelnenia je člen združenia, kardiológ Aleš Herman. Motivoval ho článok, ktorý vyšiel v týždenníku Reflex vlani v októbri. Ten pod titulom Zabudnutá republika vysvetľuje, že perzekúcia Židov nevzišla z donútenia nacistami, ale Česi ju žiadali sami ešte skôr, než ich obsadili. Začala sa počas druhej Československej republiky, ktorá trvala len 167 dní a je slabo prebádaným obdobím.

Sponátnne prejavy antisemitizmu sa dajú podľa Reflexu pripísať pádu prvej, demokratickej republiky. S koncom právneho štátu sa naplno prejavilo to, čo len driemalo pod porvchom.

Pre Nemcov je to bežné

S ospravedlňovaním Židom majú bohatú prax Nemci. Pre zodpovednosť budúcich generácií majú dokonca zvláštny pojem – milosť neskorého narodenia. „Znamená, že Nemci, ktorí sa narodili po holokauste, nesú istú občiansku a politickú spoluzodpovednosť za to, čo urobili ich predchodcovia. Napríklad z ich daní sa platí odškodné obetiam holokaustu,“ vysvetľuje hovorca slovenských židovských obcí Jaroslav Franek.

Slovenské komory mlčia

O ospravedlnení slovenských profesijných združení Židia nevedia.

BRATISLAVA. Zníženie počtu Židov si schválila Ústredná jednota československých lekárov ešte v roku 1938, povolaní ich však zbavoval až slovenský štát. Jeho diskriminačné zákony boli napokon voči nim ešte tvrdšie ako tie norimberské.

Slovenské profesijné združenia sa však Židom na rozdiel od českých zatiaľ neospravedlnili.

„Na ospravedlnenie nie je nikdy neskoro. Naopak, každé je prejavom kultúrnosti,“ hovorí bývalý dekan Lekárskej fakulty UK Pavel Traubner. Ten je síce aj členom Slovenskej lekárskej komory, no o rozhodovaní jej vedenia nič nevie.

Prezident komory Milan Dragula je momentálne na dovolenke. V piatok má slovenská komora rokovať s českou, na jej iniciatívu sa podľa informácií SME bude pýtať. Šéfa Slovenskej advokátskej komory sa nám včera nepodarilo zastihnúť.

Pavol Szalai
Jaroslav Franek: Česi sú ďalej

Ospravedlniť by sa mali aj naše komory, tvrdí hovorca slovenského Ústredného zväzu židovských náboženských obcí JAROSLAV FRANEK.

Sú zodpovední aj Slováci, keďže Židov navrhla vylúčiť Ústredná jednota československých lekárov?

„Za zodpovedných jednoznačne považujem tých, ktorí prijali uznesenia a vylúčili židovských členov z lekárskych, právnických alebo iných povolaní. Otázka, či sú to Slováci, alebo Česi, nie je podstatná. Veľká časť väčšinového obyvateľstva nesie spoluzodpovednosť za to, čo sa dialo počas vojny.“

Prečo je dôležité ospravedlnenie po takom dlhom čase a od ľudí, ktorí za to vôbec nie sú zodpovední?

„Je prejavením nesúhlasu s tým, čo sa stalo v minulosti, a zároveň hovorí, ako si komory predstavujú ďalší vývoj v spoločnosti. Je to symbolická otázka, ale symboly sú v spoločnosti mimoriadne dôležité. Pre ne sa vedú vojny, napríklad pre zástavy.“

Mali by sa podľa vás slovenské komory ospravedlniť?

„Áno. Ja by som tento postoj privítal aj u nás. V Česku sú v tejto veci trochu ďalej ako na Slovensku. Malo by to byť v záujme slovenskej strany, ale, samozrejme, nedá sa to nikomu vnucovať. Nevidel by som v tom osobné poníženie toho človeka alebo tej organizácie. Ak s niečím nesúhlasíme a sme toho dedičmi, musíme sa od toho dištancovať.“

Ako sa dá vysvetliť, postoj českej a slovenskej verejnosti ešte pred rozbitím Československa?

„Nedá sa úplne vylúčiť vplyv nacistov na území Česka a Slovenska, ale do značnej miery je fašizmus na Slovensku produktom slovenským. Žiadny poctivý historik nemôže vylúčiť leví podiel zodpovednosti slovenských orgánov, slovenského režimu a slovenských predstaviteľov. Fašistov tu bolo dosť. V každej krajine pod nacistickým vplyvom našli nacisti dosť ochotných pomáhačov, ktorí veľmi horlivo spolupracovali."

Ako súvisia antisemitské prejavy s pádom prvej republiky?

„Prvá republika bola demokratickým štátom, kde všetky zárodky antisemitizmu, ktoré boli veľmi živé po prvej svetovej vojne, boli veľmi rýchlo eliminované. Keď je antisemitizmus oficiálnou štátnou politikou, ako v slovenskom štáte, veľmi rýchlo sa dostane do centra spoločnosti."

Pavol Szalai
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 103
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 298
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 483
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 300
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 865
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 807
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 300
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 223
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 094
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 961
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

21 h

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.

11 h

Nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí.

22. jan

OĽaNO stratilo viac ako polovicu preferencií a Sme rodina by asi ani neprešli do parlamentu. Chá-chá!

Neprehliadnite tiež

Výzdoba v Hanoji pri príležitosti celonárodného zjazdu vládnucej Komunistickej strany.

Na zjazde v hlavnom meste Hanoj sa zišlo takmer 1600 delegátov z celej krajiny.

12m
Následky hurikánu Maria v Portoriku.

Celosvetové finančné straty dosiahli 2,56 bilióna dolárov.

24m
Bývalý britský premiér Gordon Brown.

Situácia v súvislosti s pandémiou odkrýva napätie medzi centrálnou vládou a regionálnymi vládami.

40m
Poškodené budovy po zemetrasení 29. decembra 2020 v chorvátskom meste Petrinja.

Epicentrum zemetrasenia bolo šesť kilometrov juhovýchodne od centra mesta.

2 h