JERUZALEM Toto oznámenie urobil napriek nesúhlasu zo strany svojho hlavného západného spojenca Washingtonu, ktorý tieto plány ostro odsúdil. "Výstavba v Jeruzaleme bude pokračovať tak, ako to bolo posledných 42 rokov," uviedol Netanjahu v referencii na anexiu prevažne arabského východného Jeruzalema v roku 1967, čo medzinárodné spoločenstvo neuznalo.
Americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová v piatok odsúdila Izrael za nové plány výstavby na okupovanom Západnom brehu. Spojené štáty podľa jej slov toto oznámenie považujú za hlboko negatívny signál, čo sa týka prístupu Izraela k vzájomným vzťahom.
USA nové domy nechcú
Clintonová Netanjahuovi nezvyčajne ostro povedala, že Washington zásadne odmieta plány, ktoré navyše židovský štát zverejnil počas návštevy amerického viceprezidenta Joea Bidena v krajine. Krok Izraela je v ostrom protiklade s myšlienkou návštevy Bidena, ktorý pricestoval s cieľom oživiť stagnujúce mierové rokovania, uviedla.
Jej vyjadrenia podporilo aj takzvané blízkovýchodné kvarteto pozostávajúce z USA, Ruska, EÚ a OSN, ktoré vo vyhlásení "odsúdilo rozhodnutie Izraela pokračovať v plánoch na výstavbu nových obytných jednotiek vo východnom Jeruzaleme".
Ohrozili rokovania
Izraelské ministerstvo vnútra v utorok oznámilo, že chce v okupovanom arabskom Jeruzaleme postaviť ďalších 1 600 príbytkov pre Židov. O kontroverznom rozhodnutí informovalo vo chvíli, keď Biden absolvoval stretnutia s izraelskými lídrami, ktoré boli z veľkej časti venované snahám o oživenie mierových rozhovorov medzi židovským štátom a Palestínčanmi.
Jednou z hlavých prekážok brániacich obnoveniu rokovaní je pritom neochota izraelského vedenia zastaviť rozširovanie židovských osád na okupovaných palestínskych územiach a splniť tak podmienku pre návrat za rokovací stôl, na ktorej trvajú Palestínčania. Otázka židovských osád je taktiež dôvodom ochladenia izraelsko-amerických vzťahov, ktoré prišiel Biden naprávať.
