TEL AVIV. Americko-izraelské vzťahy sú v kríze. Izraelský veľvyslanec vo Washingtone Michael Oren ich označuje za najhoršie od roku 1975, keď vrcholila roztržka medzi vtedajším izraelským premiérom Jicchakom Rabinom a americkým šéfom diplomacie Henrym Kissingerom.
Napriek búrke sú obe strany presvedčené, že pevné spojenectvo túto krízu zvládne. Stále sa nevie, aká bude jej cena.
Facka či zlé načasovanie
Urážka. Tak stručne, jasne a tvrdo pomenovala americká diplomacia to, čo sa stalo minulý týždeň viceprezidentovi Joe Bidenovi v Izraeli. Viceprezident s nadšením hovoril o tom, že po roku stagnácie sa obnovia nepriame izraelsko-palestínske rozhovory.
Do toho prišlo oznámenie izraelského ministerstva vnútra, že schválilo výstavbu 1600 nových bytových jednotiek vo východnom Jeruzaleme. Podľa Američanov to bola facka snahe rozbehnúť mierové vyjednávania, podľa Izraela len zle načasovanie.
Pardon nestačí
Izrael sa za celú nepríjemnosť ospravedlnil, ale Američanom to nestačí. Niektoré izraelské média tvrdia, že chcú, aby celý projekt v Jeruzaleme zastavili. Izrael sa v októbri minulého roku zaviazal na desať mesiacov stopnúť výstavbu v židovských osád, ale len na západnom brehu, nie v Jeruzaleme.
Američania vtedy vyhlasovali, že to nie je síce dostatočne silný impulz, ale môže to byť dobrý začiatok. Palestínčania totiž začiatok vyjednávaní podmieňovali zastavením výstavby aj vo východnom Jeruzaleme, kde by mohlo ležať ich budúce hlavné mesto.
Bibiho trable
Izraelské média z celej krízy viac-menej vinia premiéra Benjamina Netanjahu, ktorý nevie postrážiť rozhodnutia svojich podriadených. Biely dom sa tiež netají tým, že je z Netanjahua hlboko rozčarovaný. V sobotu premiérovi 43 minút telefonovala šéfka diplomacie Hillary Clintonová a údajne to neboli zdvorilosti.
Na zmiernenie kritiky Izraela už Biely dom vyzvala najvplyvnejšia židovská loby v Spojených štátoch AIPAC. Vo svojom vyhlásení napísala, že Izrael sa ospravedlnil a Biden ospravedlnenie prijal. Podľa AIPAC tak už nie je žiadny dôvod predlžovať krízu.
