Prezident Slovenskej republiky má výsadné postavenie nielen v ústavnom systéme štátu, ale aj v používaní vládneho špeciálu. Keby sa stalo, že v rovnaký deň požiada o TU 154 M prezident, premiér aj šéf NR SR, nárok naň by mal prezident. Ten má zároveň výhody prvého pasažiera v prípade, že by sa na palube špeciálu ocitli všetci traja najvyšší ústavní činitelia dokopy. K takýmto výhodám patrí napríklad možnosť používať miestnosť určenú na spanie alebo využívať prednostne salónik. Za najdlhšie lety považuje Rudolf Schuster svoje cesty do Južnej Ameriky, hoci: „Pri tom množstve, ktoré som absolvoval, to naozaj nestíham podrobne sledovať.“
V lietadle aj piecky
Prezident SR Rudolf Schuster o špeciáloch SME povedal: „Kolujú o nich priam legendy. Ale JAK 40 má dvadsaťosem rokov a tí, ktorí lietajú na našich vnútroštátnych linkách, ho dôverne poznajú. Keď ho nevyužívajú ústavní činitelia, tak lieta na pravidelných linkách. A dúfam, že rovnako ako ja oceňujú vynaliezavosť leteckého personálu. Pred odletom nemôže pracovať kúrenie, a tak do lietadla namontovali malé piecky. Takéto vylepšenie staručkého stroja od nás odpozerali aj Česi, Poliaci a Maďari. Pretože raz, po stretnutí delegácií týchto krajín, sme boli ako jediní schopní odletieť aj v silnom mraze.“
Na dlhšie lety sa však používa lietadlo, ktoré sme dostali v rámci deblokácií ruského dlhu v roku 1998, TU 154, známy nový špeciál.
Aj Schuster oceňuje, že je modernejší a vďaka salónnej úprave aj pohodlnejší. Za nepríjemné považuje hádam len to, že mu zatiaľ stále chýba satelitný telefón, čo je veľmi nepríjemné najmä pri dlhých letoch a v mimoriadnych situáciách. „O tom by mohol viac povedať premiér Dzurinda, ktorý 11. septembra 2001 krúžil nad Kanadou. Špeciály iných krajín, tak ako som ich mal možnosť poznať ja, takéto vybavenie majú. Sú to mobilné kancelárie.“
Let, na ktorý Schuster nezabudne
Napriek tomu, že k výbave slovenského špeciálu patrí aj oddychová miestnosť s posteľou, prezident ju využíva málo: „Počas letu zvyčajne nespím, najradšej sa zo salóna presuniem medzi spolupracovníkov alebo novinárov a rozprávame sa. Pravda, už sa mi neraz stalo, že sa za to na mňa škaredo pozerala moja pani, ktorá zostala sama.“
Schuster si spomína aj na nepríjemný let: „Keď mi nebolo všetko jedno. Bolo to po poslednej operácii v Innsbrucku v októbri 2000. S lietadlom JAK 40 sme sa dostali do veľmi silných turbulencií. Myslím, že na ten let nik z nás nezabudne.“
Prvý let lietadlom absolvoval naozaj dávno – už v roku 1960 na vojenskom stroji IL 14: „Bol to let z Košíc do Prostějova a späť. Lietania sa nebojím, dokonca aj vojenskú základnú službu som absolvoval pri letectve, aj keď ‚len‘ ako pozemný personál.“
Na to, či by malo Slovensko uvažovať o kúpe nového lietadla na potreby ústavných činiteľov, sa prezident Schuster pozerá triezvo: „Keby som nepoznal ekonomickú situáciu Slovenska, určite by som sa za kúpu malého rýchleho lietadla s veľkým doletom prihováral. Tak si predstavujem špeciál budúcnosti. Ale naozaj až niekedy v budúcnosti.“ (rom)
