Kúpeľňa so sprchou.
Bunka pre najvyššie postaveného člena letu. Je tu posteľ, video, televízor, bar.
Vchod do lietadla, sedadlá pre ochrankárov a vchod do salónika.
Takáto výbava je v salóniku aj v malom apartmáne.
Šéfpilot a šéf letky ministerstva vnútra Polnišer. V pozadí maketa vládneho špeciálu, na snímke dole kabína pilota.
Kupé pre politikov.
Salónik.
V salóniku sedávajú s politikmi aj osobní strážcovia. Tí môžu mať na palube pri sebe strelné zbrane, ale len s takým typom streliva, ktorý nedokáže prestreliť hermeticky uzavretý obal lietadla. „Takýto náboj vás nezabije, iba omráči,“ hovorí šéf letky ministerstva vnútra a zároveň šéfpilot vládneho špeciálu Viliam Polnišer. Pred rokom 1989 boli piloti ministerstva vnútra zároveň policajtmi a lietali so zbraňami. Dnes už sa lieta v pilotnej kabíne bez zbraní.
Lietadlo pre najvplyvnejších politikov krajiny je synonymom najväčšieho luxusu. Všetci mu hovoria vládny špeciál, ale okrem premiéra Mikuláša Dzurindu a členov jeho kabinetu ním lieta aj prezident Rudolf Schuster a šéf parlamentu Jozef Migaš. Všetci dokopy si jeho vybavenie pochvaľujú.
Nie je to prekvapivé – ide o nový, štvorročný ruský model TU 154 M, ktorého salónna úprava bola navrhnutá a vyrobená v Izraeli. Všetky kreslá sú ladené v atramentovej modrej farbe, v salóniku a priestoroch pre politikov sú navyše potiahnuté kožou, nábytok je z imitácie moreného dreva a nádoby z hrubého, momentálne moderného a štýlového skla. V salóniku sú kreslá, pohovka, audio– a videosúprava i televízor, nechýba tam bar, palubný telefón, osobitná kúpeľňa a sprchovací kút.
Pre najvyššie postaveného člena politickej posádky je v lietadle vytvorená samostatná bunka s posteľou a druhým televízorom, videom a barom. Ak cestujú spolu premiér, šéf parlamentu i prezident, „izba“ je k dispozícii Schusterovi, potom nasleduje Dzurinda a nakoniec Migaš. Podľa riaditeľa letky ministerstva vnútra Viliama Polnišera nemožno povedať, že by niektorý z týchto troch politikov využíval špeciál viac alebo menej: „Je to sezónne, raz lieta častejšie premiér, inokedy prezident alebo predseda parlamentu. Čo nám ‘naložia‘, to odvezieme. Sme profesionáli.“ (Smiech.)
Podľa zainteresovaných možno o slovenskej salónnej úprave hovoriť ako o luxusnej aj preto, že je pohodlnejšia ako nemecká alebo česká. Airbus nemeckého kancelára je vybavený chudobnejšie a nemá napríklad sprchu, českí ústavní činitelia nemajú taký luxus – majú namontovanú strohejšiu, ruskú súpravu. Okrem špeciálu majú síce aj nízkokapacitný Challenger 601 pre šestnástich ľudí, ale nedá sa v ňom vzpriamene postaviť, a preto ho českí politici nemajú príliš v obľube.
Okrem salónika sú v lietadle dve kupé pre osem osôb, oddelené závesom. Rozdiel medzi nimi a priestorom pre ďalších cestujúcich je v tom, že majú k dispozícii pracovný stôl s fotelkami. V priestore pre novinárov alebo sprievod najvyšších ústavných činiteľov je vyše šesťdesiat miest na sedenie po troch, kreslá sú rovnako pohodlné, len bez koženého poťahu, a na rozdiel od komerčných lietadiel tam cestujúci nemajú možnosť sledovať video ani počúvať muziku.
Vládny špeciál je politikom k dispozícii v každej dennej a nočnej hodine. Na okamžité vzlietnutie sú k dispozícii vždy dve kompletné posádky. Podľa počtu pasažierov ich sprevádza dve až päť letušiek. Politici nikdy nesmú pilotovať a ani nepilotovali lietadlo, hoci ich návštevy v inak malej pilotnej kabíne sú pomerne časté. Podľa šéfa letky a šéfpilota špeciálu v jednej osobe tam chodia politici pozdraviť posádku, poinformovať sa o počasí, ale strach z lietania zatiaľ nezbadal u nikoho.
„Politici chodia často do pilotnej kabíny pozdraviť posádku a poinformovať sa o počasí, ale ani z jedného nemám pocit, že by sa lietania bál.“
Väčší problém vo vzduchu piloti zatiaľ ani nezaznamenali, hoci už boli aj na Novom Zélande a v Austrálii. Hádam najzložitejšia situácia vznikla, keď sa odohral teroristický útok na Spojené štáty americké a špeciál s premiérom Dzurindom bol vo vzduchu nad Kanadou. Vtedy sa piloti nemohli spojiť so zemou a krúžili nad letiskom.
Preto bude v najbližšom čase vypísaná verejná súťaž na dodávku satelitného telefónu, ktorý je v podobných typoch lietadiel inak bežnou výbavou. Špeciál ho doteraz nemal zrejme v dôsledku finančnej náročnosti – najlacnejší stojí s kompletným servisom približne 70- až 80-tisíc dolárov.
Polnišer napriek tomu vyzdvihuje spoľahlivosť lietadla, hoci „čo sa týka ekonomickej prevádzky, treba priznať, že efektivita nie je jeho silnou stránkou“.
Vládny špeciál si možno prenajať aj na komerčné účely, ale len leteckou spoločnosťou, nikdy nie firmou alebo súkromnou osobou. Vtedy stojí jedna letová hodina približne tisíc amerických dolárov aj s posádkou a objednávateľ pritom znáša aj ďalšie náklady. „Tých nie je málo. Ide napríklad o palivo, navigačné poplatky, pozemnú obsluhu a ešte mnoho ďalších,“ upozorňuje šéf letky.
Jedlo sa podáva zvyčajne podľa dodávateľa a málokedy vstupuje do jeho výberu hlavný cestujúci alebo protokol. Hoci sú v špeciáli dva bary, pitie alkoholu v ňom nie je pravidlom, ale ani výnimkou. Polnišer si spomína: „Nikdy sa nestalo, že by sme museli niekoho pod vplyvom alkoholu vynášať z lietadla. Netvrdím, že sa nepije – keď sme viezli hokejistov z Petrohradu po zisku striebornej medaily na majstrovstvách sveta, nepil sa džús.“ (Smiech.)
PARAMETRE ŠPECIÁLU TU 154 M
Rok výroby: 1998
Rýchlosť: 900 km/h
Maximálna letová výška: 13 200 metrov
Šéfpilot Viliam Polnišer, nalietané: 9685 hodín
Autor: FOTO - ĽUBOŠ PILC
