WASHINGTON. Dodala, že Spojené štáty toto oznámenie považujú za hlboko negatívny signál, čo sa týka prístupu Izraela k vzájomným vzťahom. Clintonová izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi nezvyčajne ostro povedala, že Washington zásadne odmieta plány, ktoré navyše židovský štát zverejnil počas návštevy amerického viceprezidenta Joea Bidena v krajine. Krok Izraela je v ostrom protiklade s myšlienkou návštevy Bidena, ktorý pricestoval s cieľom oživiť stagnujúce mierové rokovania, uviedla. Jej vyjadrenia podporilo aj takzvané blízkovýchodné kvarteto pozostávajúce z USA, Ruska, EÚ a OSN, ktoré vo vyhlásení "odsúdilo rozhodnutie Izraela pokračovať v plánoch na výstavbu nových obytných jednotiek vo východnom Jeruzaleme".
Izraelské ministerstvo vnútra v utorok oznámilo, že chce v okupovanom arabskom Jeruzaleme postaviť ďalších 1 600 príbytkov pre Židov. O kontroverznom rozhodnutí informovalo vo chvíli, keď Biden absolvoval stretnutia s izraelskými lídrami, ktoré boli z veľkej časti venované snahám o oživenie mierových rozhovorov medzi židovským štátom a Palestínčanmi. Jednou z hlavých prekážok brániacich obnoveniu rokovaní je pritom neochota izraelského vedenia zastaviť rozširovanie židovských osád na okupovaných palestínskych územiach a splniť tak podmienku pre návrat za rokovací stôl, na ktorej trvajú Palestínčania. Otázka židovských osád je taktiež dôvodom ochladenia izraelsko-amerických vzťahov, ktoré prišiel Biden naprávať.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu už v minulosti opakovane odbil výzvy Bieleho domu, aby židovský štát zastavil ďalšiu výstavbu. Pristúpil iba na 10-mesačné moratórium, ktoré sa navyše netýka východnej časti Jeruzalema, keďže obsadené územie Izrael považuje za súčasť svojho "večného a nedeliteľného" hlavného mesta. Na spornom území v súčasnosti žije okolo 200 tisíc židovských osadníkov a 270 tisíc Palestínčanov.
