Po rezolúciách o genocíde Arménov, ktoré prijali v Amerike aj Švédsku, Ankara poslala veľvyslancov z týchto krajín domov. Nie je to prehnaná rekcia? Tamojšie diplomacie sú vašimi dlhodobými spojencami...
„Museli sme ukázať naše rozhorčenie. Vyvolalo to hnev v Turecku, pretože nás obviňujú za zločin, ktorý sa nestal. Neakceptujeme, že politici sa zaoberajú históriou. Akademici a historici majú rôzne názory o takzvanej genocíde Arménov. Rezolúcie parlamentov na túto tému preto odsudzujeme, ktokoľvek ich príjme. Je to neférový postoj s politickými motívmi o niečom, čo sa stalo tisícky kilometrov ďaleko a takmer pred sto rokmi. Obe rezolúcie navyše prešli len veľmi tesne a s veľmi jednostranným pohľadom. Bolestivú minulosť v Anatólii počas 1. svetovej vojny musia skúmať historici na vedeckom základe. Intervencie politikov na poli historickom vždy vyvolávajú negatíva."
Turecký premiér preto zrušil návštevu Švédska. Nebolo by lepšie, keby priamo v Štokholme vysvetlil, prečo to vidíte inak?
„Samozrejme, že sa pokúsime nájsť cestu a rozprávať sa s našimi švédskymi kamarátmi, lenže teraz nás urazili a politici v Turecku museli na to reagovať. Koľko o tejto kontroverznej téme debatovali v parlamente? Tri minúty..."
Nebyť rezolúcie kontraktov možno mohlo byť viac
Podobnú rezolúciu o genocíde Arménov prijal aj slovenský parlament pred šiestimi rokmi a napriek tomu má dnes Slovensko veľmi dobré vzťahy s Tureckom...
„Lenže v tom čase sme tiež reagovali veľmi negatívne. Ako veľvyslanec môžem povedať, že napríklad v prípade armádnych kontraktov mohol byť potenciál väčší. Dnes som šťastný, že po troch rokov na Slovensku odchádzam, keď máme skvelé vzťahy."
Už nie je nebezpečné hovoriť o genocíde v Turecku?
„Vôbec nie. Minulý týždeň o nej bola veľmi vášnivá debata na hlavnom tureckom televíznom kanáli. Turecký občan, Armén, tam hovoril otvorene, že išlo o genocídu. V minulosti sme mali obdobie, keď niektorí ľudia skončili na súde pre článok 301 (o urážke Tureckosti), to sa zmenilo. To teraz posudzuje ministerstvo spravodlivosti, pretože pred tým článok zneužívali ultranacionalistické kruhy v krajine. Čo napríklad pocítil spisovateľ Orhan Pamuk a podobne."
Novinár arménskeho pôvodu Hrant Dink zomrel preto, že ho mali na muške radikálni nacionalisti?
„Veľa ľudí o tom hovorí, ale vyšetrovanie ešte pokračuje. Jeho vražda bola veľká tragédia a hrozný zločin. Také niečo sa však môže sťať kdekoľvek na svete. Verím, že sa to skončí jasným verdiktom. Kriminálnici sú už vo väzení."
Neznačkujme krajiny podľa viery ich občanov
Skúste sa vcítiť do bežného Európana, ktorý sa bojí islamizácie, možných vojenských prevratov v Turecku či susedov akým je Irán. Prečo by mala únia otvárať dvere Turecku? Také KDH o tom presvedčíte asi veľmi ťažko...
„V prvom rade chcem povedať, že KDH považujem za dôležitú politickú silu na Slovensku s dobrým novým predsedom Jánom Figeľom, ktorý má medzinárodné skúsenosti a stotožňuje sa s víziou širšej Európy. Som presvedčený, že KDH prijme vnímavejší postoj k hlavným témam a výzvam na kontinente. Myslím, že multikulturalizmus propagovaný pánom Figeľom na európskej úrovni je dobrou cestou pochopenia sa."
Je Turecko viac európske ako moslimské?
„Nemyslím si, že je správne kvalifikovať krajiny podľa viery, ktorú vyznávajú jej občania, či už sú kresťania, moslimovia, alebo židia. Výnimkou sú krajiny, ktoré to zvýrazňujú vo svojom názve. Turecko je modernou sekulárnou európskou demokraciou. Sme republikou s väčšinovým moslimským obyvateľstvom. Hlásime sa k hodnotám, ktoré spájajú európske národy, akými sú ľudské práva a podobne."
Čo bude mať Európska únia z toho, ak sa zväčší o Turecko?
„Bude väčšia a silnejšia. Zoznam výhod je dlhý, z tých najdôležitejších vyberám, že Turecko prinesie ekonomické oživenie so svojím veľkým trhom so 70 miliónmi obyvateľov, skúsenou pracovnou silou. Obohatí Európu o rozmanitú kultúru a históriu. Ešte môžem spomenúť napríklad energetickú bezpečnosť. Cez Turecko prechádza niekoľko potrubí, sme v regióne, kde sa ťažia ropa aj plyn."
Nebojíte sa, že členstvo v únii je len márnym tureckým snom a napokon krajiny ako Francúzsko či Nemecko aj tak zablokujú váš vstup?
„Turecko sa stane členom EÚ a som rád, že je o tom presvedčená väčšina názorových lídrov aj mladých ľudí na Slovensku. Slovenská diplomacia sa riadi pravidlom Pacta sund servanda (zmluvy sa majú dodržiavať), čo veľmi oceňujeme."
Bratislava nie je nudná. Ani profesionálne ani vo voľnom čase
Slovensko bolo vašou prvou veľvyslaneckou misiou. Vláda Roberta Fica vaše európske ambície podporuje. Odchádzate spokojný?
„Úroveň našich vzťahov je excelentná, čo sa potvrdilo aj našimi vzájomnými návštevami na premiérskej úrovni. Obe návštevy boli veľmi úspešné a naštartovali naše vzťahy. Nedávno sme otvorili honorárne konzuláty v Banskej Bystrici a Košiciach. Zdvojnásobil sa vzájomný obchod aj počet Slovákov, ktorí navštívili Turecko. Som spokojný aj osobne, našiel som tu veľa priateľov. Ste priateľská krajina, na ktorej sa mi páči harmónia medzi mestským životom v Bratislave a blízkou prírodou."
Z Bratislavy odchádzate do Maroka. Nenudili ste sa v strednej Európe?
„Protestujem proti nálepke, že Bratislava je nudná metropola, aj keď mi predtým hovorili, že choď do blízkej Viedne či Prahy a Budapešti, keď sa budeš nudiť. Navštívil som ich, ale nenudil som sa tu, ani profesionálne, ani v súkromí počas voľného času. Hral som tu tenis, spriatelil som sa s mnohými ľuďmi. Bratislavu som považoval za svoj domov posledné tri roky a tri mesiace."
