BELEHRAD. Podľa spravodajského serveru RTS.rs to dnes oznámilo srbské ministerstvo spravodlivosti.
Srbsko podalo žiadosť spolu s rozsiahlou súdnou dokumentáciou. Úrady v Belehrade obvinili Ganiča a ďalších 18 osôb zo zosnovania útoku na konvoj juhoslovanskej armády, ktorá sa na začiatku bosnianskej vojny sťahovala zo Sarajeva. Pri útoku z mája 1992 podľa srbských úradov prišlo o život 42 vojakov, 73 bolo zranených a zhruba 200 zajatých.
Britská polícia 63-ročného muža zatkla 1. marca na londýnskom letisku na základe žiadosti Belehradu. Britský súd nariadil, aby Srbsko žiadosť o jeho extradíciu podalo do 7. apríla.
Ganič sa narodil v Srbsku. Do predsedníctva Bosny a Hercegoviny bol zvolený v roku 1990 a na začiatku občianskej vojny (1992) bol náčelníkom bosnianskeho krízového štábu. Po vojne pôsobil ako člen predsedníctva Bosny a Hercegoviny a viceprezident moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a v júli 1996 rokoval aj s vtedajším juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom.
Vo funkcii prezidenta FBaH pôsobil od 28. decembra 1999 do 28. februára 2001. Bývalá hlavná žalobkyňa haagskeho tribunálu Carla del Ponte 3. júna 2004 potvrdila, že tribunál Ganiča vyšetruje.
Z vojnových zločinov voči Chorvátom v Bosne ho v pondelok obvinil aj predseda chorvátskeho združenia vojnových zajatcov Mirko Zelenika.
