Článok pokračuje pod video reklamou
BRUSEL, RÍM.
Stretnutie s pomocou Európskej komisie organizuje Európska sieť Združení obetí terorizmu. Cieľom je priblížiť sociálnu realitu obetí terorizmu európskej mládeži a vzdať im poctu.
Mladí ľudia budú môcť počúvať svedectvá obetí zo Španielska, Talianska, Holandska, Británie i ďalších krajín. Pripravené sú aj tri panely. Stretnutie v Bruseli sa ponesie pod názvom Obete terorizmu a európska mládež.
Európska rada schválila v marci 2004 návrh Európskeho parlamentu, aby sa 11. marec stal Európskym dňom boja proti terorizmu a pamiatky jeho obetí. Zároveň Európska rada vyjadrila spokojnosť, že členské a v tom čase pristupujúce štáty Európskej únie prijali politický záväzok postupovať spoločne v boji proti terorizmu.
Poslanci EP 11. marca 2004 niekoľko hodín po teroristických útokoch v Madride v rezolúcii o budovaní európskeho priestoru bezpečnosti a spravodlivosti navrhli, aby sa 11. marec stal Európskym dňom boja proti terorizmu a pamiatky jeho obetí. V pôvodnom texte rezolúcie existoval návrh, aby sa Európskym dňom boja proti terorizmu a pamiatky jeho obetí stal 11. september - na pamiatku útokov na ciele v USA z roku 2001.
Udalosti 11. marca 2004 viedli portugalského poslanca Josého Ribeiru e Castra, aby pred poslancami EP podal termín viažuci sa k 11. marcu. V ten deň v štyroch ľuďmi zaplnených prímestských vlakoch smerujúcich ráno do Madridu vybuchli nálože. Následkom výbuchov prišlo o život 191 ľudí a 1824 ďalších utrpelo rôzne zranenia. Išlo o najhorší teroristický čin, aký sa kedy stal v Španielsku, a jeden z najkrvavejších v západnej časti Európy.
K útoku sa prihlásila teroristická sieť al-Káida. "Eskadre smrti (Brigádam Abú Hafsa al-Masrího) sa podarilo zasadiť bolestný úder jednému z pilierov križiackej aliancie, Španielsku," uvádzalo sa v texte, ktorý s podpisom Brigády Abú Hafs al-Masrí/al-Káida" dostal v Dubaji denník Kuds al-Arabíja.
O dva dni neskôr našli v blízkosti mešity v Madride videokazetu v arabčine, v ktorej sa al-Káida prihlásila k útokom menom "jej vojenského hovorcu v Európe" a zdôraznilo sa v nej, že útoky boli "odpoveďou za spoluprácu" Španielska s USA v Iraku.
Usáma bin Ládin v nahrávke odvysielanej 18. októbra 2003 pohrozil represívnymi krokmi al-Káidy za to, že vláda v Madride spolupracovala s Washingtonom v Iraku. Vtedajší španielsky premiér José María Aznar patril k najväčším spojencom USA a podporovateľom ich vojenskej intervencie do Iraku. Väčšina Španielov s ním nesúhlasila. Vláda premiéra Aznara hneď z útokov obviňovala baskických separatistov z organizácie Baskicko a jeho sloboda (ETA). Tá však obvinenia odmietla.
Európska únia na summite 25. marca 2004 schválila nový plán boja proti terorizmu a do funkcie európskeho koordinátora pre bezpečnosť vtedy vymenovala Gijsa de Vriesa z Holandska.
V parlamentných voľbách 14. marca 2004 potom obyvatelia Španielska vyslovili nedôveru dovtedajšiemu Aznarovmu konzervatívnemu kabinetu a víťazstvo získala Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) na čele s Josém Luisom Rodríguezom Zapaterom, ktorý sa stal premiérom.
