LONDÝN. Matka Elzbieta a jej dcéra Viera stoja vo svojej záhrade v obci Ostrovany na východnom Slovensku, odkiaľ pozorujú rómske deti šmýkajúce sa na posledných zvyškoch zimného snehu. Oddeľuje ich však nový biely betónový múr vysoký 2,2 metra a dlhý 150 metrov. Za múrom sa nachádza spleť drevených a plechových chatrčí, v ktorých žijú miestni Rómovia. Vo svojom spravodajstve na to dnes upozornila britská stanica BBC.
Kontroverzný múr, ktorý má oddeľovať rómske obydlia od nerómskych, sa nachádza v obci Ostrovany od vlaňajška. Preverovala ho už aj skupina poslancov Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
"Nestarám sa o nich. Na to, že si postavili domy na pozemkoch, ktoré im nepatria, ich tolerujeme až príliš. Vo vzťahu k nim sa držím jedného pravidla: nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe," povedala Viera reportérovi BBC.
Sťažuje sa najme na ukradnuté ovocie, zeleninu či kovové tyče z plotov, z čoho ona a ďalší obyvatelia obce vinia Rómov. Ako dodáva, vlieklo sa to takto celé roky, až kým radnica vypočula ich sťažnosti a za 13.000 eur z obecného rozpočtu postavila múr.
BBC upozorňuje na paralelu s podobným múrom, ktorý oddeľoval rómske a nerómske obyvateľstvo v Ústí nad Labem v Českej republike, či s inými múrmi vo svete, ako sú izraelské bariéry alebo Berlínsky múr.
Pozoruhodnou podľa BBC je skutočnosť, že v Ostrovanoch Rómovia tvoria dve tretiny obyvateľstva, teda väčšinu.
Starosta Ostrovian Cyril Revák si nemyslí, že by dochádzalo k segregácii alebo obmedzovaniu Rómov. "Tento múr ich v žiadnom prípade neoddeľuje, ani im neobmedzuje prístup k službám či hlavným cestám".
Viacerí Rómovia ale krok samosprávy kritizujú. Tvrdia, že namiesto budovania múrov by mala obec budovať sociálne byty.
