Krvavé násilie medzi kresťanmi a moslimami v bohatej africkej krajine nie je pre náboženstvo. Analytici za tým vidia ekonomické faktory a boj o pôdu.
JOS, BRATISLAVA. Nigéria tvorí africkú hranicu medzi moslimským severom a kresťanským juhom. Jedným z miest, kde sa obe náboženské komunity stretávajú, je polmiliónový Jos. Kedysi turistami obľúbené mesto, ktorého názov podľa jedného z vysvetlení znamená skratku Ježiš, náš spasiteľ (Jesus Our Savior), je momentálne centrom sektárskych masakier medzi komunitami.
Séria násilia, ktoré trvá už deväť rokov, pokračovala krvavým lynčovaním aj v nedeľu. O tretej nadránom vrazili gangy mladých moslimov do dvoch kresťanských dedín blízko mesta. „Najskôr začali strieľať do vzduchu. Chceli tým len vytiahnuť ľudí z domovov, aby ich následne mohli zmasakrovať mačetami,“ povedal pre britský denník Times jeden zo svedkov.
Útoky na kresťanov vo sveta
Irak - Kresťania sú často obeťami sektárskeho násilia aj v Iraku. V posledných týždňoch tu zabili osem ľudí. Veľké počty kresťanov museli opustiť Irak. Na zastavenie násilia vyzýval aj pápež Benedikt XVI.
Egypt - Na Vianoce zastrelili moslimskí útočníci po omši šiestich koptských kresťanov.
India - V Indii útočia na kresťanov prevažne hinduisti. Podobné konflikty sa stávajú aj medzi moslimami a hinduistami podobne, ako to vykreslili aj v oskarovom filme Milionár z chatrče.
Pakistan - Kresťania tvoria v 160miliónovej krajine 1,6 percenta obyvateľov. Radikalizácia krajiny sa prejavuje aj útokmi proti kresťanskej menšine. Po poslednej sérii nepokojov minulý august v meste Gorja zahynulo niekoľko kresťanov.
Malajzia - násilie medzi kresťanmi a moslimami po novom roku prepuklo aj v Malajzii. Vandali zničili 11 kostolov a dve mešity. Napätie spôsobila snaha presadiť vládne nariadenie, že nemoslimovia nesmú používať slovo Boh (Alah). Súd to zamietol. (vas)
Dav útočníkov nemal zľutovanie nad nikým. Zabíjali najmä tých, čo nestihli utiecť – ženy, deti či starých ľudí. Obeťou sa podľa miestnych stalo aj štvordňové batoľa. Výsledok trojhodinovej masakry sa odhaduje až na 500 mŕtvych.
Ide o pôdu
Masaker kresťanov mnohí hodnotia ako odvetu za januárové násilnosti, keď v bojoch medzi oboma komunitami zahynulo okolo tristo ľudí, prevažne moslimov. Celkovo od roku 2001 tak zomrelo viac ako dvetisíc ľudí.
Miestni analytici však hovoria, že nejde o náboženský konflikt, ako sa to na prvý pohľad môže zdať. „Nevidím tu nič náboženské,“ povedal pre Hlas Ameriky nigérijský profesor Kabiru Mato. On aj iní súhlasia, že ide skôr o mix ekonomických, sociálnych a politických problémov.
V centre sporu miestnych kresťanov a moslimov je úrodná pôda, ktorá sa tu nachádza. Kresťania v Jose sú farmári, kým moslimovia sa dlho živili najmä ako nomádski pastieri. Klimatické zmeny ich však donútili sťahovať sa na juh, bližšie k farmárom.
„Moslimovia aj kresťania tu majú rovnaké problémy vrátane nedostaku ekonomických príležitostí,“ vysvetľovala pre Christian Science Monitor Corinne Dufková, africká výskumníčka organizácie Human Rights Watch.
Zneužívajú politici
Moslimovia sa tiež cítia diskriminovaní. V Nigérii existuje systém, ktorý rozdeľuje ľudí na pôvodných obyvateľov a prisťahovalcov. Moslimovia zostávajú v druhej kategórii aj napriek tomu, že mnohí už dlhodobo žijú v oblasti. Nemôžu potom zastávať niektoré pozície vo vláde.
Nezhody o pôdu či sociálne napätie pritom často miestni politici zneužívajú na vlastné politické ciele. Aj súd už podľa Dufkovej dokázal, že útoky mládeže sú často zorganizované. Práve miestni politici potom hovoria o „náboženstve a svätej veci“.
Vláda podľa miestnych nebojuje za pokoj. Hovoria, že polícia v nedeľu nad ránom neprišla včas, aby masakre zabránila. Nemohla to byť náhoda. Včera už mesto kontrolovala armáda, ktorá sa snažila zabrániť ďalšej vlne násilia. Podľa profesora Mata to však nemusí stačiť a treba vyriešiť ekonomické a sociálne príčiny krízy.
Expert: Základ konfliktu je ekonomický
Nedá sa hovoriť o radikalizácii moslimov voči kresťanom vo svete. Podobne ako v Nigérii každý konflikt má svoje vlastné príčiny, hovorí v emailovom interview MURRAY LAST, profesor antropológie z University College London, ktorý sleduje situáciu v Nigérii.
Čo je zdrojom násilia medzi kresťanmi a moslimami v meste Jos?
Násilie nie je primárne o kresťanoch a moslimoch. Je to o snahe získať politický monopol nad tým, čo táto oblasť Nigérie môže ponúknuť - pozície, prístup ku kontraktom, školám, nemocniciam, a v tejto poslednej situácii o práve pokračovať vo farmárčení, prípadne budovaní domov. Ak chcete využívať tieto práva, potrebujete "certifikát pôvodnosti," ktorý vydáva iba vládnuca skupina. V meste Jos je to etnická skupina kresťanských Biromov. Moslimovia sú považovaní len za "prisťahovalcov," aj keď mnohí tu už žijú množstvo generácií.
Je to teda viac ekonomický ako náboženský konflikt?
V posledných dekádach tu bol veľký populačný rast, keďže zdravotná starostlivosť matiek aj detí sa zlepšila. Takže, je väčší tlak na farmársku pôdu a nájdenie nových pracovných príležitostí v mestách, kam sa sťahujú mladí ľudia z vidieku. Takže základ problému je ekonomický.
Aká je úloha politických elít v tomto konflikte?
Politici môžu využívať nezamestnanosť mladých ako militantných podporovateľov pre svoju stranu. Majú prístup k vládnym peniazom, ktoré im dovoľujú zostať v úrade. Pre mladých táto „politická mobilizácia“, môže byť forma primárneho zamestnania.
Ako na konflikt reaguje vláda?
Armáda je jediné médium, ktoré kontroluje násilie. Polícia to nie je schopná. Vzbúrenci sa pomocou mobilných telefónov rýchlejšie zmobilizujú ako dokáže polícia alebo armáda zareagovať či zavolať posily. Viac sa na to sťažujú kresťania, keďže majú lepší prístup k médiám, lepšie vedia po anglicky a sú v kontakte so západnými kresťanskými rozhlasovými stanicami.
Správy o konfliktoch medzi moslimami a kresťanmi sa objavujú vo viacerých častiach sveta. Dá sa to vysvetliť nejakou radikalizáciou moslimov voči kresťanom, alebo každý prípad má svoje vlastné príčiny?
Nie, násilia sa objavujú v horúcich oblastiach, v určitých miestach ako Nigéria či aj inde vo svete. Každé násilie má však svoj vlastnú spúšťač, svoje vlastné príčiny.
Tomáš Vasilko
