V minulosti Chorváti vnímali Československo ako zaostalejšieho komunistického spojenca. Ako vidia dnes Slovensko?
„Tí, čo sledujú vývoj na Slovensku v posledných dvadsiatich rokoch, sú pripravení brať jeho príklad ako povzbudenie pre vývoj v Chorvátsku.“
V čom?
"Slovensko je najlepším príkladom, ako sa dá komunistická minulosť prekonať efektívnou harmonizáciou so štandardmi Európskej únie. Ak chcete zmeniť hospodársku štruktúru krajiny, slovenský príklad bol jeden z najúspešnejších. Dokázali ste, že ekonomická a politická premena prináša úžitok.“
Povedzte nejaký príklad.
„Môžeme hovoriť napríklad o transformácii veľkých štátnych spoločností v hutníctve. Nemohli prežiť konkurenčné prostredie európskeho trhu. Vám sa podarilo pripraviť prostredie, ktoré prilákalo investorov. My na hlavu máme dosť investícií, ale išli do obchodu, nákupných centier, bankového sektora. Na Slovensku je to hlavne automobilový priemysel aj nové technológie.“
Dobehla ekonomickú premenu aj tá politická?
„Členstvo v únii má tri skutočné výhody. Prvou je dlhodobá politická stabilita - to znamená aj plynulú výmenu vlád, ktorá bola na Slovensku dosť očividná a ekonomické reformy nenarušila. Druhou výhodou je konkurencieschopnosť a treťou právny štát.“
Ste členom chorvátskych socialistov, ktorí sú veľmi antinacionalistickí. Čo si myslíte o koalícii vášho partnera Smeru s nacionalistami?
„Bola potrebná pre väčšinu v parlamente.“
Vytvorili by ste vy koalíciu s nacionalistami?
„Určite nie. Ale tá situácia nie je rovnaká. Pokiaľ ide o silu nacionalistov, v Chorvátsku je len jedna taká parlamentná strana, ktorá má len jedno miesto.“
Brusel pravidelne kritizuje chorvátske problémy s organizovaným zločinom. Spisovateľka Slavenka Drakuličová mi v roku 2008 povedala, že u vás „sa gangstri stali smotánkou spoločnosti“. Zmenilo sa odvtedy niečo?
„Máme nový Trestný zákonník, nové pravidlá, ktoré urýchlia činnosť súdov, a aspoň dva akčné plány, ako bojovať s korupciou a organizovaným zločinom.“
Fungujú aj v realite?
„Implementujú sa. Dôležité bolo minulé leto, keď nastúpila nová premiérka Jadranka Kosorová. Mafii a korupčníkom dala jasne najavo, že tí, ktorí sú vyšetrovaní, nebudú mať nijakú politickú ochranu. V Chorvátsku dnes nie je nikto nedotknuteľný. Pred súdom stoja pre korupciu aspoň dvaja bývalí ministri, jeden štátny tajomník a viacerí manažéri štátnych podnikov. Existuje politická vôľa na to, aby si prokuratúra aj súdy robili svoju prácu.“
Niektoré z týchto opatrení prišli v reakcii na vraždu prominentného novinára Iva Pukaniča na jeseň 2008. Z nej je obviňovaná balkánska mafia. Nepomohla tá nešťastná vražda aj spolupráci srbskej a chorvátskej polície?
„Pred Pukaničovou vraždou každý vedel, že najlepšia spolupráca Chorvátska so Srbskom a s Bosnou je medzi mafiánmi. Tam nie je nijaký etnický spor, nijaká hranica. Pukaničova vražda spustila spoluprácu polície v regióne. Zrazu bolo úplne normálne, že najlepšia spolupráca už nie je medzi mafiami, ale medzi policajtmi."
Napriek tomu, že ste z opozičnej strany, je podľa vás pokrokom, že balkánska krajina má za premiérku ženu?
„Áno, ale to nie je jediný pokrok v prípade premiérky Kosorovej. Ukázala veľkú pripravenosť zmeniť politickú atmosféru v porovnaní s predchádzajúcimi šiestimi rokmi, keď bola vicepremiérkou a premiérom bol Ivo Sanader. Teraz je viac priestoru na politický dialóg vo vládnucom Chorvátskom demokratickom spoločenstve, v koalícii aj s opozíciou.“
Záhreb už viac nebudeme blokovať, sľubuje Ľubľana
Slovinsko už nebude brániť Chorvátom vo vstupe do Európskej únie. Prichystať sa však môžu na diplomatickú ofenzívu Bulharska a Rumunska.
CORDOBA, BRATISLAVA. Náš hraničný spor už nebude prekážkou pre váš vstup do Európskej únie. Chorvátsku to odkázal slovinský minister zahraničia Samuel Zbogar. „Čo sa týka dvojstranných problémov, nie je žiadny dôvod, ktorý by mohol zabrániť uzavretiu rokovaní s Európskou úniou ešte v tomto roku,“ povedal Zbogar v sobotu agentúre Reuters.
Slovinskochorvátsky hraničný spor tak po niekoľkých rokoch prestáva byť prekážkou vstupu Záhrebu do únie. Na riešení sporu, ktorý vypukol po rozpade Juhoslávie v 90. rokoch, sa obe krajiny dohodli vlani v novembri. Spoľahnú sa na medzinárodnú arbitráž. Dohodu musia ešte odobriť Slovinci v referende. V minulosti dokázali rokovania Záhrebu s úniou blokovať aj rok.
Vstup Chorvátska do únie sa teraz očakáva v roku 2012. Na stole je však iný problém. Podľa zdrojov servera EU Observer chcú Rumunsko a Bulharsko, aby bolo Chorvátsko po vstupe pod rovnakým dohľadom ako ony. Brusel sa tomu snaží vyhnúť tvrdšími podmienkami pre Chorvátov.
Pavol Szalai
