Pretože čítate slušný stĺpček, nemôžem uviesť konkrétne príklady. Ak však práve necestujete električkou alebo nesedíte v kancelárii, skúste si niektoré z dotyčných slov – a nesnažte sa predstierať, že ich nepoznáte! – povedať nahlas. A potom ešte raz, len písmeno „r“ nahraďte nejakým iným, trebárs „l“. Znie to stlašne, teda vlastne strašne.
Asi ako slovo Polnohviezdy, čo je meno neexistujúceho muzikálu. Môžeme sa dohadovať, či znamená hviezdy popadané na pole, alebo trebárs pracovníkov s výbornými výsledkami v poľnohospodárstve. V skutočnosti ide však o názov neexistujúceho muzikálu a v Prahe ho budú propagovať reklamy nalepené na električkách.
Prečo na nich nebude napísané Pornohviezdy, ako sa spomínané dielko v skutočnosti volá? Agentúra sa bála ohrozenia mravnosti. Tomu dosť dobre rozumiem. Chápem, aké by pre pracujúcich ľudí bolo nepríjemné viezť sa v takto označenej električke do práce. A to nehovoriac o deťoch na školskom výlete.
Niežeby premenovanie na Polnohviezdy bolo bez problémov. Predstavujem si žiakov prenasledujúcich otázkami svoju učiteľku: „A čo to, plosím, sú tie polnohviezdy?“ To je taký plasačinec, milé deti,“ odpovie neboráčka pedagogička. Ale keď už sa stráži mravnosť v reklame, žiadal by som väčšiu dôslednosť.
Na svete sú aj nemravnejšie veci než pornohviezdy. To napokon záleží na osobnom vkuse. Zvlášť pred voľbami nás môže stretnúť hocičo. Len si predstavte, že čakáte na električku a na koľajniciach sa objaví v nadživotnej veľkosti... napríklad politik. S nápisom Paloubek.
