ATÉNY, BERLÍN, BRATISLAVA. Gréci protestujúci proti úsporným opatreniam vlády si môžu pripísať jedno víťazstvo. Vo štvrtok asi 300 komunistických odborárov využilo situáciu a skoro ráno premohli jediného strážnika pri vchode do ministerstva financií. Obsadili budovu, uzavreli ju pred prichádzajúcimi zamestnancami a rozvinuli na nej veľký transparent vyzývajúci k povstaniu.
Grécki politici nerobili nič, čo od nich nechceli ich voliči, tvrdí Peter Morvay
V konečnom dôsledku to však bude zrejme ministerstvo financií, ktoré zvíťazí nad nespokojnými Grékmi. v piatok poslanci schválili zvýšenie spotrebných daní a krátenie platov štátnych zamestnancov o osem percent. Medzitým si po politickú podporu v ťažkých časoch išiel grécky premiér George Papandreou do Nemecka, najväčšej krajny eurozóny. A čakalo sa, že ju dostane.
Požičajú banky
Po tom, ako grécka vláda nedávno oznámila opatrenia, ktoré majú do rozpočtu priniesť 4,8 miliardy eur, zabodovala aj u veriteľov. Finančné trhy opäť prejavili záujem o jej dlhopisy. Vo štvrtok sa jej podarilo požičať si na finančných trhoch päť miliárd eur na desať rokov.
Nové, výhodné úvery by mali Aténam pomôcť oživiť schopnosť splácať staré dlhy. Na pokraji bankrotu, ktorý by zatriasol celou eurozónou, sa Grécko začalo potácať koncom minulého roku. Nová socialistická vláda priznala, že jej predchodcovia opakovane falšovali štatistiky a za rok 2009 má krajina deficit 12,7 percenta HDP. To je dvakrát viac, ako sa predpokladalo, a vyše štyrikrát viac ako povoľujú pravidlá Európskej únie.
Premiér Papandreou však neúnavne zdôrazňuje, že od Európy nežiada hotovosť. „Potrebujeme európsku podporu, aby sme si mohli požičiavať za rozumných podmienok,“ povedal Papandreou v rozhovore, ktorý dal pred príchodom do Nemecka denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Grécku nedáme „ani cent“, povedal nemecký minister hospodárstva Rainer Bruederle, ktorého k tomuto postoju tlačí aj verejná mienka. Čo platí o nemeckej vláde, neplatí o nemeckých bankách. Tie sú podľa denníka Financial Times ochotné Aténam požičať, ak získajú záruky vlády. Práve tým by podľa zdrojov z oboch vlád a Bruselu mohlo napomôcť včerajšie stretnutie Papandreoua s kancelárkou Angelou Merkelovou. Už zajtra sa grécky premiér stretne s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym. Úver by mohol potom získať od štátnej banky Caisse des Depots.
Nech predajú ostrovy
Gréci však úspory odmietajú. Pred parlamentom ich v piatok demonštrovalo tritisíc. Policajti použili proti niektorým aj slzný plyn, keď odpovedali na letiace kamene. „Naše protesty musia byť dlhodobé a neúprosné,“ citovala agentúra AP organizátora protestov.
V piatok v Grécku štrajkovali zdravotníci, učitelia, vodiči MHD či novinári. Podľa prieskumu Skai TV však väčšina Grékov rezignovala a očakáva, že vláda svoje opatrenia presadí.
V piatok však Grékov nehnevali len ich lídri. Nemeckí politici z vládnej CDU a liberálnych demokratov FDP Grécku navrhli, aby predalo svoje ostrovy. „Páni z CDU a FDP úplne zabudli, kto sa naposledy pokúsil dobyť grécke ostrovy. Taký návrh vyvoláva desivé spomienky,“ kritizoval politikov líder nemeckej komunistickej ľavice Lothar Bisky. Svojich kolegov z CDU vyzval, aby sa za výzvy, pripomínajúce druhú svetovú vojnu, Grékom ospravedlnili.
