Nedeľňajšie hlasovanie môžu narušiť teroristické výbuchy. Poškodili by tak šance premiéra Málikího.
BAGDAD, TEL AVIV. Irak v nedeľu čakajú druhé slobodné voľby od pádu Saddáma Husajna. Experti ich považujú za kľúčové, lebo ukážu, či je demokracia v bývalej diktatúre na dobrej ceste.
Dôležité sú aj pre to, že z nich vzíde vláda, ktorá si bude musieť vedieť rady so stále komplikovanou bezpečnostnou situáciou aj so spormi medzi náboženskými a etnickými skupinami. Práve tieto voľby zvolia kabinet, čo z Iraku vyprevadí americké jednotky, polovica sa má stiahnuť do konca augusta. A ukáže sa tiež, kto má v Iraku väčší vplyv - či tí, čo tiahnu k Iránu, alebo tí, čo majú bližšie k Washingtonu a Západu.
Očakávajú sa útoky
Asi 800tisíc z 19 miliónov irackých voličov odvolilo už vo štvrtok. Voľby, v ktorých volili hospitalizovaní, väzni, zdravotníci, policajti a vojaci, čo budú v nedeľu v službe, poznačili samovražedné útoky, pri ktorých zahynulo najmenej 17 ľudí.
Násilnosti sa očakávajú aj v nedeľu. Bezpečnosť bola jednou z hlavných tém predvolebnej kampane. Na to, že v Iraku je v ostatnom čase relatívne bezpečne, hrá súčasný premiér Núrí Málikí. Práve jemu by mohlo najviac poškodiť, ak by sa počas volieb odohral veľký teroristický útok. Aktivita teroristov sa v týždňoch pred voľbami zvýšila a analytici nevylučujú, že teroristické zoskupenia majú napriek maximálnej ostražitosti irackých bezpečnostných zložiek stále kapacity ovplyvniť budúcnosť krajiny.
;)
Málikí, ktorý Iraku vládol od posledných volieb v roku 2005, sa okrem zlepšenia bezpečnostnej situácie, ku ktorej mu pomohli Američania, inak nemá čím veľmi chváliť. Nepodarilo sa mu prekonať rozpory medzi náboženskými a etnickými skupinami, Irak je napriek ropnému bohatstvu v zlom ekonomickom a sociálnom postavení. Ľudia sa sťažujú na korupciu, rodinkárstvo aj na rast vplyvu radikálnych šiitov.
Mladí: Za Husajna bolo lepšie
Christian Science Monitor sa pred voľbami rozprával s irackými prvovoličmi. Mladí ľudia sú znechutení a hovoria, že v Iraku bolo lepšie za Husajna. Hoci bola diktatúra, ľudia podľa nich mali prácu a ženy sa nemuseli zahaľovať ako teraz.
Saddám Husajn a jeho éra boli ďalšou témou kampane. Poznačili ju spory o to, kto smie a nesmie kandidovať za poslanca. Špeciálny „lustračný“ výbor z kandidačných listín vyčiarkol mnohých bývalých členov Saddámovej štátostrany Baas.
Zasiahlo to najmä sunnitské zoskupenia a rozvírilo debaty o tom, že ide o pomstu šiitov. Baas bol dominantne sunnitská strana a v krajine sa za Husajna všetko odohrávalo na úkor Kurdov a šiitov. Sunniti predchádzajúce voľby bojkotovali a preto teraz všetci sledujú, ako sa im bude dariť v súčasných voľbách. Ich účasť v nich by mohla spôsobiť, že Iračania by dostali parlament a vládu, ktoré by viac kopírovali náboženské zloženie Iraku.
Na rozdiel od volieb na Západe, kde sa dá víťaz aspoň zhruba tušiť, v Iraku pôjde o prekvapenie. Neexistujú tam relevantné predvolebné prieskumy, sčítavanie hlasov tiež bude zrejme dlhé.
