REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Islanďania v sobotu smerujú k volebným urnám s veľkou pravdepodobnosťou pochovať úsilie svojej vlády rozmraziť medzinárodné pôžičky pre krajinu vo finančných problémoch.
Podľa posledných prieskumov sa tri štvrtiny v dnešnom referende vyjadria proti tomu, aby museli platiť Britom a Holanďanom 3,8 miliardy eur za klientov skrachovanej islandskej banky Icesave.
Islanďania: Nie je to fér „Ja na referendum nepôjdem. Je to úplný nezmysel," hovorí pre SME islandský historik Sigurdur Gylfi Magnusson. Podľa neho, kým peniaze nevyplatia, nemôžu sa pozviechať z problémov.
Veľa Islanďanov sa však hnevá, že majú platiť za chyby bánk a ešte k tomu uprostred ekonomickej krízy. Spor vidia ako šikanu zo strany väčších krajín a zlyhanie vlastných politikov. Stratili aj chuť vstúpiť do Európskej únie.
„Nie je fér, aby Islanďania platili za chyby iných. Ekonomická kríza vážne zasiahla všetky domácnosti a keby sme prijali dohodu, bola by naša finančná situácia ešte horšia," povedal pre agentúru AP Islanďan Benedikt Mewes.
Referendum zorganizovala opozícia, ktorá odmieta vyplatenie peňazí a tvrdí, že Islandu v spore nikto vrátane Európskej únie nepomáha.
V bode mrazu
V relatívne bohatom štáte, ktorý má len asi 320-tisíc obyvateľov, po krachu troch hlavných bánk v roku 2008 zamrzla ekonomická aktivita a mnohé rodiny sa topia v dlhoch.
Medzinárodný menový fond však pôžičku pre Island podmieňuje dohodou s Holandskom a Britániou na vyplatení ich klientov. Je to aj hlavná podmienka vstupu krajiny do Európskej únie, o ktorý požiadali. Podľa únie by mohli vstúpiť do dvoch rokov.
Ak by na dohodu pristúpili, každý občan by obrazne platil asi 100 eur mesačne počas ôsmich rokov.
Magnusson hovorí, že bežní ľudia sú veľmi nahnevaní. „Ale ten, koho by sme mali obviňovať, sme my sami. Za to, že sme podporovali politikov, ktorí nás ku krachu priviedli," hovorí.
Šance v budúcnosti nízke Vláda sa snažila referendu predísť výhodnejšou dohodou s Britániou a Holandskom, než tou, ktorú prezident v januári odmietol podpísať a ktorá viedla k referendu.
No nová dohoda je podľa agentúry Reuters v nedohľadne. Rokovania politických špičiek troch krajín podľa jej zdrojov v piatok úplne stroskotali.
Malý ostrovný štát Island považovali zahraniční investori za ekonomický zázrak, ktorý sa v posledných desaťročiach vyšvihol vďaka liberalizácii trhu a geotermálnym zdrojom.
„Island je zvláštna krajina, ľudia si myslia, že môžu žiť sami bez vonkajšej pomoci, ale to je nemožné," myslí si Magnusson.
Islandské médiá špekulujú o tom, že by krajine peniaze mohlo požičať susedné Nórsko z ropných ziskov. To sa však k špekuláciám nevyjadrilo.
Ostrov chce byť rajom pre novinárov
Island hľadá nové spôsoby, ako von z krízy. Chce prilákať svetové médiá na voľnejšie zákony.
REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Podobne ako daňové raje vo Švajčiarsku, Island sa môže stať rajom pre investigatívnych novinárov. V islandskom parlamente sa zaoberajú od februára zákonom, ktorý by novinárov chránil pred sťažovateľmi.
Široká sloboda slova bez možnosti žalôb pre urážky na cti, ako aj ochrana novinárskych zdrojov majú prilákať svetové internetové médiá, píše Christian Science Monitor.
Island, ktorému mnohí vyčítajú, že v inováciách zaostal, hľadá nové spôsoby, ako obnoviť po krachu bánk hospodárstvo.
Napríklad mimovládna organizácia Ministerstvo nápadov predstavuje návrhy pravidelne v rozhlase. Jedným z nich bolo využiť energiu na Islande na dizajnovanie elektrického auta.
„Islandský trh je ideálny na návrhy nových trvalo udržateľných riešení, napríklad budúcnosť devíz alebo udržateľného energetického manažmentu," hovorí predseda združenia a mladý podnikateľ Gujón Már Gujónsson.
Ela Rybárová
