WASHINGTON, BRATISLAVA. Väčšina tureckých televízií a rádií to vo štvrtok večer vysielala v priamom prenose. Rovnako hlasovanie s napätím sledovali aj susední Arméni. Aj to dokumentuje, ako je pre oba národy dôležité, čo si o vraždení Arménov Turkami v roku 1915 myslia Američania.
Zahraničný výbor Snemovne amerického Kongresu vo štvrtok spôsobil radosť v Arménsku a naopak, pobúrenie v Turecku. Tesnou väčšinou jedného hlasu prešlo, že vraždenie v roku 1915 bola genocída, ktorú spáchali Turci na Arménoch.
Táto téma dlhodobo rozdeľuje oba národy. Arméni sa všade vo svete snažia presadiť uznanie udalostí za genocídu, pri ktorej podľa nich zahynulo až 1,5 milió〜na Arménov. Naopak, Turci tvrdia, že to bolo menej a že to nebolo organizované.
Na štvrtkové rozhodnutie Ankara okamžite zareagovala. Stiahla z Washingtonu svojho veľvyslanca na konzultácie, čo sa považuje za významný diplomatický protest. Minister zahraničných vecí sa tiež vyhrážal prerušením vzťahov.
Výbor Kongresu tak spôsobil diplomatický hlavybôľ prezidentovi Barackovi Obamovi. Pre Biely dom je Turecko jedným z najdôležitejších partnerov v NATO, aj základný spojenec v moslimskom svete. Práve preto prezident Obama vyzýval kongresmanov vo výbore, aby za genocídu nehlasovali. Kritici mu pri tom pripomenuli jeho sľub z predvolebnej kampane v roku 2008, keď vravel, že „ako prezident uzná genocídu Arménov“.
Teraz sa čaká či vraždenie Arménov za genocídu uzná aj celý Kongres. Jeho výborom podobná rezolúcia prešla už v roku 2007. Prezident Bush mladší vtedy dokázal presvedčiť poslancov, aby sa táto téma radšej upratala do šuplíka.
Turecko a Arménsko sa pri tom v posledných mesiacoch začali zbližovať. Okrem iného plánovali znovu otvoriť hranice. A hoci Turci stále hovoria, že chcú pokračovať s mierovým procesom, tak tiež varujú, že teraz bude ťažšie presadiť ho v tureckom parlamente.
„Môžeme vyhlásiť zbližovanie s Arménmi za mŕtve, hranice sa teraz nebudú môcť otvoriť,“ myslí si pre Wall Street Journal turecký analytik Huseyin Bagci.
Autor: Tomas Vasilko
