WASHINGTON/ANKARA.
Kongresmani tak nevypočuli výzvy administratívy prezidenta Baracka Obamu a tureckých vládnych predstaviteľov, aby v záujme zlepšujúcich sa turecko-arménskych vzťahoch od prijatia dokumentu ustúpili.
Turci si predvolali veľvyslanca
Výbor však nakoniec pomerom hlasov 23 ku 22 symbolickú rezolúciu označujúcu zabíjanie Arménov v Osmanskej ríši počas prvej svetovej vojny za genocídu schválil a spôsobil tak, že o nej bude musieť hlasovať aj samotná Snemovňa reprezentantov. Turecko zareagovalo na tento krok okamžite a povolalo svojho veľvyslanca vo Washingtone Namika Tana na konzultácie do Ankary.
Americká administratíva ešte krátko pred hlasovaním výbor vyzvala, aby odložil prijatie rezolúcie, keďže by to mohlo narušiť rokovania o zmierení medzi Tureckom a Arménskom. Turecko samé varovalo Spojené štáty pred označením vraždenia Arménov za genocídu.
Takáto deklarácia by podľa Ankary len poškodila turecko-americké vzťahy ako aj snahy o normalizáciu turecko-arménskych vzťahov. Americký prezident Barack Obama však ešte počas svojej predvolebnej kampane vyhlásil, že jeho vláda uzná vyvražďovanie Arménov za genocídu. Odvtedy si však dával pozor, aby tieto slová nezopakoval.
Inak to vedia aj historici
Arménsko a Turecko majú zásadne odlišný pohľad na vraždenie Arménov. Podľa arménskych historikov vyvraždila Osmanská ríša v čase, keď sa rozpadávala, 1,5 milióna Arménov. Turecko toto označenie naopak odmieta a hovorí o 300 až 500 tisíc arménskych obetiach, no zároveň aj o minimálne rovnakom počte mŕtvych Turkov.
Tí sa podľa niektorých tureckých historikov stali obeťami bojov po tom, ako Arméni začali ozbrojený boj za nezávislosť a podporili inváziu ruských jednotiek do krajiny. Ich vyvraždenie uznalo do dnešného dňa za genocídu 20 krajín sveta.
