Nicolas Sarkozy sa snaží znovu získať sympatie v krajine, ktorú si Francúzi pohnevali zatváraním očí pred hrozbou genocídy.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Manželku zavraždeného rwandského exprezidenta Juvenala Habyarimanu Agathe v utorok zadržali francúzske úrady. Aj to je zrejme dôsledok nedávnej návštevy prezidenta Nicolasa Sarkozyho v Kigali.
Krvavá jar 1994
Najväčšia genocída od konca druhej svetovej vojny sa udiala na jar 1994 v Rwande. Väčšinoví Hutuovia vraždili menšinových Tutsiov a umiernených Hutuov. Za sto dní zomrelo asi 800tisíc ľudí.
Práve francúzska úloha pri genocíde v Rwande v roku 1994, pri ktorej vládnuci Hutuovia zabili asi 800-tisíc Tutsiov a umiernených Hutuov, je dlhodobo spornou otázkou medzi Parížom a Kigali. Francúzi totiž dlhodobo podporovali Habyarimanov režim. Zostrelenie prezidentovho lietadla sa stalo spúšťačom genocídy.
Sarkozy sa neospravedlnil
Sarkozy v Rwande priznal chyby, no vyhol sa ospravedlneniu. „Viac sme ani nečakali, nech radšej prídu činy,“ povedal SME ľudskoprávny aktivista z Rwandy Ndoba Gasana. Jedným z činov by mohlo byť vydanie ľudí podozrivých z genocídy, ktorí sa skrývajú vo Francúzsku. Napríklad Habyarimanovej, ktorá mala pomáhať pri genocídy. Krátko po jej vypuknutí jej Francúzi poskytli útočisko.
Načasovanie zatknutia exprezidentovej vdovy nie je náhodné. Francúzske úrady konali na základe medzinárodného zatykača, podľa BBC však Habyarimanovú Rwande nevydajú. Už v minulosti súdy rozhodli, že Hutuom v krajine hrozí nespravodlivý súd. Namiesto toho Francúzi niektorých podozrivých poslali pred tribunál OSN v tanzánijskej Arushi.
Prešli do Commonwealthu
Francúzi mali s Rwandou v minulosti blízky vzťah, podľa historikov majú dokonca podiel na príprave genocídy. Aj Belgicko, ktorého kolóniou v minulosti Rwanda bola, rozpoznalo blížiace sa riziko masového vraždenia skôr. Po genocíde sa preto začala Rwanda od Francúzov odpútavať – francúzštinu v školách vymenila angličtina a vlani vstúpila aj do Commonwealthu, okrem Mozambiku jediná bez britskej koloniálnej minulosti.
Paradoxne, práve toho sa Francúzi v minulosti obávali. Hutuov podporovali najmä preto, aby Rwandu neovládli „poangličtení“ Tutsiovia, ktorí museli ujsť do zahraničia. Skončili najmä v Ugande a Tanzánii, bývalých britských kolóniách. Nakoniec sa stalo to, čoho sa Paríž obával, no väzby na Francúzov celkom nezmizli.
„Pri Sarkozyho návšteve sa ukázalo, že Rwanďania stále majú radi francúzsku kultúru aj Francúzov,“ povedal Gasana.
V Rwande sú spomienky na krvavú jar 1994, pri ktorej hutuské milície zabili za sto dní asi 800tisíc Tutsiov a umiernených Hutuov, stále živé. Vzhľadom na rozsah genocídy nie je možné súdiť všetkých. Mnohí páchatelia tak naďalej žijú v susedstve bývalých obetí.
Ťažké vyrovnávanie sa
„Pre Tutsiov, čo prežili genocídu, je to ťažké. Žiadny trest nebude dostatočný. Niektorým pozostalým nestačí ani doživotie či trest smrti pre páchateľov,“ hovorí aktivista Gasana. Napriek tomu tvrdí, že proces zmierenia, ktorý sa začal po genocíde, sa dá označiť za úspešný.
Svedčí o tom aj fakt, že súčasný prezident Paul Kagame je Tutsi. Tí po genocíde v Rwande tvoria len desatinu obyvateľstva. Kagame viedol Rwandský vlastenecký front, ktorý v roku 1994 porazil rwandskú armádu a zastavil tak genocídu.
