Frankfurt 26. apríla (TASR) - Žijeme vo vesmíre, ktorého existencia sa začala pred 13 miliardami rokov vo forme neuveriteľne horúcej ohnivej gule, ktorá sa od svojho začiatku sústavne rozpína a ochladzuje. Na tomto poznaní sa dnes nedá nič meniť. Dá sa však doplniť o ďalšie možnosti, píše nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Vo vedeckom svete je známych približne poltucta modelov, ktoré sa snažia vysvetliť osud civilizácie a vesmíru. Niektoré z nich prezentuje vo svojom bestselleri Krátke dejiny času aj známy britský kozmológ Stephen Hawking. Zaujímavé je pritom, že o nemennosti vesmíru pochyboval už v 4. storočí sv. Augustín. V rozpore so všetkými filozofickými kapacitami staroveku a svojej doby tento zbožný muž tvrdil, že čas nie je večný, ale vznikol zároveň so svetom.
Nepriamo tým potvrdil zaujímavú teóriu amerického astrofyzika Paula J. Steinhardta z Princetonskej univerzity a jeho mladšieho kolegu Neila Turoka z univerzity v britskom Cambridge, ktorú prezentovalo internetové vydanie odborného časopisu Science. Obaja vedci sa domnievajú, že Veľký tresk, nepredstaviteľný výbuch energie a začiatok vzniku vesmíru bol len jedným z nekonečného radu Veľkých treskov.
Súčasná fáza expanzie a ochladzovanie vesmíru bude pokračovať ešte zopár triliónov rokov. V tomto období vyhasnú všetky hviezdy, vymrú všetky formy života a vesmír sa začne rútiť do seba. Počas tohto procesu vzniknú absolútne vysoké teploty (číslo s 23 číslicami) a nastane tzv. Big Crunch, univerzálny kolaps všetkých vesmírnych štruktúr.
Podľa Steinhardta a Turoka však tento koniec znamená opäť začiatok nového "Big Bangu", Veľkého tresku, ktorý vydá zo seba čerstvú hmotu, z nej vzniknú nové hviezdy, nové galaxie, nové svety a pravdepodobne aj nové civilizácie, ktoré budú o tej našej vedieť tak málo, ako vieme my o civilizáciách, vzniknutých počas predchádzajúcich expanzií.
Aj táto teória však zostáva v rovine matematického modelu. Ako napokon všetky modely, ktoré presahujú hranice súčasného vedeckého poznania.
