RIGA. Francúzske plány predať Rusku štyri vojnové lode vzbudili v pobaltských krajinách búrlivé reakcie. Litva, Lotyšsko. Estónsko totiž aj takmer 20 rokov od rozpadu Sovietskeho zväzu a následného získania nezávislosti majú s Ruskom stále napäté vzťahy a modernizácia ruskej armády preto u nich vyvoláva obavy. Paríž však argumentuje, že Moskvu považuje za partnera a nie za hrozbu a je preto pohrebné "prevrátiť stranu" za studenou vojnou.
S tým sa však nestotožňuje lotyšský minister zahraničných vecí Maris Riekstins, ktorý v utorok vyhlásil, že vyzbrojovanie Ruska nie je tým najlepším spôsobom, ako "stranu prevracať". Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v pondelok pred príchodom svojho kolegu Dmitrija Medvedeva však uviedol, že potenciálna dohoda o predaji lodí má byť symbolom dôvery medzi Ruskom a Západom, ktorý v Moskve hľadá podporu pre rázne konanie voči Iránu.
Riga, Tallinn a Vilnius sa voči predaju lodí triedy Mistral ohradili už minulý rok, keď plány Moskvy vyšli na povrch. Tie sa majú stať skutočnosťou počas aktuálnej Medvedevovej návštevy v Paríži, kde bude rokovať so Sarkozym. Témou má byť aj predaj vojnových plavidiel, ktoré nedávno francúzska vláda schválila a ostro proti tomuto kroku vystúpilo Gruzínsko.
Ich kritika však zrejme nezabráni rusko-francúzskej dohode, keďže Paríž patrí spolu s Berlínom medzi najsilnejších partnerov Ruska na starom kontinente. V rámci EÚ sa preto ozývajú varovania, že Rusko sa budovaním nadštandardných vzťahov s Francúzskom a Nemeckom snaží úniu rozdeliť a rozbiť.
