Útok na trhovisko v Sarajeve bol umelo vykonštruovaný, zajatecké tábory neexistovali, hovoril vo svojej úvodnej reči na súde v Haagu obvinený bývalý prezident.
HAAG, BRATISLAVA. V súdnej sieni pôsobil uvoľnene, smial sa a vtipkoval so svojimi poradcami. Na rozdiel od mnohých obvinených Srbov oslovoval trojicu sudcov Vaša excelencia.
Chceli islamistický fundamentalizmus, a chceli ho už v roku 1991.
Radovan Karadžič, bývalý prezident bosnianskych Srbov
Radovan Karadžič, bývalý líder Srbov v Bosne počas občianskej vojny, po mesiacoch prestal bojkotovať medzinárodny súd v Haagu a predniesol svoju úvodnú reč. Jedna z najväčších postáv krvavého konfliktu na Balkáne čelí jedenástim obvineniam, vrátane toho, že sa zúčastnil masakra v Srebrenici – najväčšej genocíde v Európe od druhej svetovej vojny, kde zahynulo okolo sedemtisíc ľudí.
Za vojnu môžu islamisti
Vo svojej úvodnej reči v pondelok exprezident ukázal, ako vyzerala vojna podľa Radovana Karadžiča. Spravodajca denníka Guardian napísal, že mnohí prítomní museli mať dojem, že Karadžič bol na inej planéte. Verzia bosnianskosrbského prezidenta sa v mnohom líšila od verzií svedkov aj historikov.
Sám seba Karadžič vykreslil ako zmierovateľa, ktorý sa snažil predísť vypuknutiu vojny v Bosne. Za to, že sa to nepodarilo, môžu podľa neho Moslimovia. „Mladí Moslimovia mali iba jedno riešenie, ktoré by viedlo k vojne a tým riešením bolo, že chceli, aby Bosna bola stopercentne ich,“ opisoval začiatok konfliktu v mnohonárodnej krajine podľa seba Karadžič. „Chceli islamistický fundamentalizmus, a chceli ho od roku 1991,“ dodal s tým, že práve preto bol boj Srbov proti nim „spravodlivý a svätý“. Zodpovednosť za vojnu má podľa neho aj Nemecko, ktoré odtrhnutie Bosny od Juhoslávie hneď uznalo.
Karadžič, ktorý sám o sebe hovoril v tretej osobe, odmietol obinenia z vojnových zločinov. Podľa neho sa mnohé z nich nestali. Cielený delostrelecký útok na trhovisko v Sarajeve počas jeho 44–mesačného obliehania, ktorý zabil 68 ľudí, bol vraj zrežírovaný. „Boli to telá moslimských bojovníkov, ktoré tam položili,“ tvrdil Karadžič aj napriek tomu, že pravosť útoku z roku 1994 súd už v inom prípade potvrdil.
Pomáhal si PowerPointom
Karadžič (64) takisto odmietol existenciu zajateckých táborov, kde v lete 1992 srbské jednotky držali stovky až tisíce civilistov. Mnohých z nich zabili. Podľa neho to boli iba utečenecké strediská, kde boli ľudia slobodní. Násilie medzi etnikami priznal, ale podľa neho Srbi len reagovali na správanie Moslimov.
Karadžič si často pomáhal na súde nahrávkami, videozábermi aj powerpointovou prezentáciou. V sále sedel obďaleč aj britský advokát Richard Harvey. Práve tohto právnika ustanovili Karadžičovi po tom, čo bojkotoval súd. Žiada viac času na prípravu, no podľa súdu len naťahuje čas. Harvey, s ktorým Karadžič nekomunikuje, môže prevziať obhajobu v prípade, keď súd uzná, že obvinený zdržuje.
Karadžič rozprával včera štyri hodiny, rovnako dlho má v úvodnej reči pokračovať aj dnes. Nakoľko sa vojna podľa Karadžiča zhodovala so skutočnosťou, začne súd zisťovať už v stredu, keď má vypočuť prvých svedkov.
