HAAG. Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič sa intenzívne pripravuje na opätovný začiatok svojho procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý je naplánovaný na pondelok 1. marca. Podozrivý vojnový zločinec sa napriek tomu stihol v uplynulých týždňoch stretnúť so štábom katarskej televízie al-Džazíra, ktorá o ňom nakrútila dokument s názvom Tajný život Radovana Karadžiča.
V dokumente sa okrem iného vyjadril, že vojna na Balkáne bola konfliktom medzi Srbmi, keďže bosnianski moslimovia sú vlastne Srbi, ktorí prijali islam za čias tureckej nadvlády. Podľa jeho slov, nebolo v "našom záujme, aby sme boli nepriatelia, keďže z našich konfliktov vždy profitovala tretia strana". Ako povedal, "problém bol na bosnianskej strane a ak by tam bývalo iné vedenie, vojne by sme sa vyhli".
Na margo začiatku Karadžičovho procesu sa pre portál BalkanInsigth.com vyjadril aj jeden z jeho obhajcov Marko Sladojevič, ktorý mu z jeho prípadom pomáha už od začiatku. Podľa Sladojeviča si jeho klient intenzívne pripravuje svoju úvodnú reč, ktorú prednesie v pondelok alebo v utorok, no na pokračovanie samotného procesu nie je vraj úplne pripravený.
Súčasťou jeho obhajoby však bude aj tvrdenie, že Sarajevo bolo normálnym vojenským terčom, keďže mesto bolo v tom čase rozdelené a jednotky OSN sa postavili na jednu z dvoch znepriatelených strán, povedal. Karadžič má údajne pripravené množstvo videomateriálov, máp, dokumentov a útržkov z rôznych rozhovorov z viacerých zdrojov.
Šesťdesiatštyriročný Karadžič čelí 11 obvineniam z vojnových zločinov, genocídy a zločinom proti ľudskosti, ktorých sa mal dopustiť v rokoch 1992-1995 počas vojny v Bosne. Medzi najzávažnejšie obvinenia patrí jeho vedúca úloha v 44-mesačnom obliehaní Sarajeva, počas ktorého zahynulo 10 000 ľudí, a pri srebrenickej masakre z júla 1995, v rámci ktorej bosnianskosrbské jednotky vyvraždili 8 000 prevažne moslimských mužov a chlapcov. Karadžiča zatkli 21. júla 2009 po 13 rokoch na úteku priamo v Belehrade.
