Izraelská vláda chce, aby jej vlastní občania pomáhali robiť PR kampaň na zlepšenie imidžu krajiny. Vraj keď cestujú do zahraničia, môžu to využiť na pozitívne informovanie o svojej krajine.
Lepší čas na tento nápad si vláda ani nemohla vybrať. Noviny po celom svete sú plné portrétov údajných atentátnikov z Dubaja a čoraz viac krajín si pozýva na koberček izraelských veľvyslancov, aby im vysvetlili sfalšované pasy ich občanov.
Ako si to vlastne izraelskí ministri predstavujú? Tak, že nejaký Moše Cohen a jeho manželka Hana, posedávajúc na pláži v Grécku, sa dajú do reči s výletníkmi a začnú im vysvetľovať, že Izrael nie je taká zlá krajina, ako sa o nej píše?
Že už dávno tam nebol žiadny samovražedný atentát, že Izrael je v mnohom vyspelejší ako niektoré európske štáty, že židovský štát sa len bráni a niekedy to s tou obranou prestrelí? A nezabíja civilistov „omylom" aj NATO v Afganistane?
A myslí si ctihodné ministerstvo turistiky, že izraelskí výletníci si pred cestou do zahraničia pozrú manuál na jeho stránkach, aby sa podučili, ako informovať o svojej krajine? Možno takí sú a vďaka im za to. Ale väčšina to určite neurobí.
Poznám mnohých Izraelčanov, čo v cudzine v zásade a z bezpečnostných dôvodov nehovoria po hebrejsky, cestujú na (nesfalšované) európske pasy a nepodnikajú skupinové zájazdy so spoluobčanmi.
Sestra môjho švagra si už odstrihla izraelské značky z oblečenia po tom, čo ju v londýnskom metre napadli, opľuli a vynadali jej do fašistických svíň. Niekto si všimol, že má bundu Made in Israel a Dávidovu hviezdu na krku.
Nemyslím, že bude z tých, čo sa pustia robiť PR svojej krajine. Robí to inak. Je odborníčkou na prenatálnu genetiku a pomohla v Británii mnohým rodinám. Keď sa jej pýtajú, odkiaľ je, povie, že z Izraela. A bodka.
