mrela po ťažkej chorobe.
Spisovateľka priamočiarych bestsellerov, ktorá neprináša vo svojich románoch nič nové okrem spotrebného čítania, kombinovaného s určitou dávkou napätia či psychológie – tak vnímali Zdenu Frýbovú odborníci. Jej popularitu to však neohrozilo.
Už od prvých kníh, ktorými vstúpila do literatúry v 60. rokoch (tie prvé boli napísané ešte pod pseudonymom Zdenka Redlová), sa Frýbová snažila poukazovať na medziľudské vzťahy v rodine, hlavne cez opis partnerských kríz, nevier a konfliktov. Spisovateľka začala byť populárna až na prelome 70. a 80. rokov, keď vo svojich románoch dokázala obratným spracovaním žánrov od novinovej reportáže až po psychologickú a miestami až kriminálnu prózu čitateľa zaujať opisom morálnych pokleskov vtedajšej spoločnosti.
Ako u Arthura Haileyho V podobnom duchu populárnych kníh Arthura Haileyho, ktoré sa odohrávajú v najrôznejších prostrediach a profesiách, vytvorila Zdena Frýbová rozsiahle romány Připravte operační sál (1979, preložené do slovenčiny v roku 1986 pod názvom Pripravte operačnú sálu) a Z neznámých důvodů (1988, v slovenčine ako Z neznámych dôvodov, 1990), v ktorých opisovala čitateľom atraktívne prostredie kardiochirurgie a vedeckého ústavu organickej chémie.
Na ich tvorbe autorka spolupracovala s odborníkmi pre danú oblasť, a často ich ešte navyše oživila dramatickými motívmi, dejovými odbočkami i reportážnym slohom.
Čitateľskú popularitu si získali aj jej remeselne zvládnuté, ale miestami až príliš schematické romány, komentujúce spoločenský vývoj po roku 1989 (romány Mafie po česku, 1990, prípadne Mafie po listopadu alebo Ryba páchne od hlavy, 1992). Autorka v nich veľmi často kritizovala politickú situáciu, skorumpovanosť, z ktorej vyvodzovala násilnú kriminalitu v 90. rokoch – to hlavne v románoch na rozhraní politického trileru a detektívky Polda (1995) a Polda a jeho soudce (1996). Bohužiaľ, v mnohých ponovembrových románoch sa Frýbová nevyhla žánrovým klišé a priamočiarym odsúdeniam nemorálnej spoločnosti.
Istú protiváhu k dramatickým a miestami až vyhroteným textom tvoria autorkine humoristické romány. K nim môžeme zaradiť knihy so „psou“ zápletkou (napríklad veľmi populárna kniha Robin z roku 1983, napísaná v humoristickom duchu o spolužití psa a človeka) alebo sčasti autobiografický, odľahčený román Dvě dámy v tísni (2004).
Zdena Frýbová
(30. 8. 1934 - 22. 2. 2010)
1963 – debut Rok na haciendě 1990 – vychádza Mafie po česku, napísaná pred novembrom 1989, na pokyn vtedajšej cenzúry musela prepracovať záver 1991 – podľa jej prózy vznikla televízna inscenácia Uzavřený pavilon 1992 – založila nadáciu Robin na pomoc týraným zvieratám
Zložité hodnotenie Hodnotenie celkového diela Zdeny Frýbovej je viac než zložité - ako to už napokon pri autoroch bestsellerov, hlavne tých žánrových, býva. Kritické dôvody môžu byť pripomínané, a i keď sa môžu zakladať na sebaväčšej pravde, sú prevalcované popularitou a vďačnosťou, s ktorou sa čitatelia stále vracajú ku „svojej“ autorke.
Vzniká tu istá neprekonateľná hranica, ktorá sa ešte v 80. rokoch dala chápať vďaka tomu, že Frýbová bola v českom priestore originálnou spisovateľkou populárnej literatúry.
Prísunom stoviek podobných textov tu lepšej a tu horšej kvality po novembri 1989 zmizla oná originalita a bola nahradená skôr provinčnosťou, síce po česky napísanou, ale napriek tomu neporovnateľne drobnejšou a miestami banálnejšou a povrchnejšou než pri autoroch, ktorí predávajú milióny výtlačkov svojich kníh.
Za Zdenou Frýbovou však zostala skupina verných čitateliek a čitateľov, ktorí sa k viacerým jej textom budú vracať, či už pre osobné vzťahy k téme (hlavne k jej románom typu Robin) alebo pre stálu nespokojnosť s dvadsaťročným vývojom po novembri 1989.
Obdivovateľom zručnej autorky populárneho čítania je však zbytočné vysvetľovať čokoľvek; tí ostatní by si mali vytvoriť vlastný názor aspoň nahliadnutím do niektorej z kníh autorky. Keď už nie pre knihu samotnú, tak pre zvládnuté remeslo.
Autor: Michal Jareš, autor je literárny kritik
