KIGALI.
V súvislosti s udalosťami z roku 1994, keď sa stali státisíce Rwanďanov obeťami hromadného vyvražďovania, pritom priznal pochybenie Francúzska, nepripojil však žiadne ospravedlnenie.
Vzťahy medzi Parížom a Kigali v minulých rokoch narušili práve vzájomné obvinenia týkajúce sa zodpovednosti za genocídu. Sarkozy navštívil Rwandu ako prvý francúzsky prezident od roku 1994.
"V mene francúzskeho ľudu skladám poklonu obetiam genocídy proti Tutsiom," napísal francúzsky líder do návštevnej knihy pamätníka v Kigali. "Ľudstvo navždy bude pamätať na týchto nevinných a ich utrpenie," uviedol Sarkozy vo svojom odkaze.
Prezident si v sprievode rwandskej ministerky zahraničných vecí Louise Mushikiwabovej a ministra kultúry Josepha Habinezu uctil obete minútou ticha pred 14 masovými hrobmi, v ktorých sú uložené pozostatky 250 tisíc ľudí, a následne na jeden z nich položil veniec.
Podľa odhadov Organizácie Spojených národov militanti rwandského väčšinového etnika Hutuov počas zhruba 100 dní vyvraždili najmenej 800 tisíc ľudí, prevažne príslušníkov menšiny Tutsiov.
Režim tutsijského prezidenta Paula Kagameho, ktorý prevzal moc po genocíde, opakovane obvinil Francúzsko, že napomáhalo jej páchateľom. Paríž však tieto tvrdenia popiera.
"To, čo sa tu stalo, je neprijateľné, ale núti medzinárodné spoločenstvo vrátane Francúzska k tomu, aby sa zamyslelo nad chybami, ktoré im zabránili v prekazení a zastavení tohto hanebného zločinu," vyjadril sa Sarkozy na spoločnej tlačovej konferencii s Kagamem.
Francúzsky prezident síce priznáva, že jeho krajina "hrubo podcenila" situáciu a rovnako "zaslepený" bol aj zvyšok sveta, z jeho úst však neodznelo žiadne ospravedlnenie.
Sarkozy nesplnil očakávania hostiteľov ani počas 20-minútovej návštevy pamätníka, kde mu sprievodca ukázal portrét bývalého generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana s demonštratívnou poznámkou, že za zlyhania medzinárodného spoločenstva sa ospravedlnil.
