Záhreb 20. mája (TASR) - V Chorvátsku sa dnes ráno o 7.00 h SELČ otvorilo 6430 volebných miestností, kde vyše 3,8 milióna oprávnených voličov rozhoduje o zložení mestských rád a miestnych samospráv na nadchádzajúce volebné obdobie.
Voliči volia svojich zastupiteľov v 21 okresoch, vrátane hlavného mesta Záhreb, do vyše 500 mestských rád a miestnych zastupiteľstiev. Volebné miestnosti sa zatvoria o 19.00 h SELČ a predbežné neoficiálne výsledky z každého okresu sa očakávajú asi tri hodiny po tom.
V prvých hodinách hlasovania dosiahla podľa informácií štátneho rozhlasu voličská účasť v priemere len 15-20 percent. Priebeh volieb je zatiaľ pokojný, z volebných miestností neboli hlásené žiadne incidenty ani nezrovnalosti.
Nízka volebná účasť je podľa analytikov dôsledkom sklamania a hlbokého rozčarovania občanov nad neschopnosťou kabinetu premiéra Ivicu Račana znížiť nezamestnanosť a bojovať proti zločinu a korupcii. Niektorí obyvatelia Záhrebu to aj potvrdili.
"Nie som spokojná s touto vládou. Potrebujeme zmenu k lepšiemu," povedala stručne 37-ročná žena v domácnosti. "V živote som nemal väčšiu dilemu," priznal sa 54-ročný dôchodca.
"Nejdem voliť, pretože si nemyslím, že by ktokoľvek z tých, ktorých dnes zvolíme, mohol zlepšiť náš život. Schopní a čestní ľudia v tejto krajine nejdú do politiky," povedala rezignovane záhrebská obchodníčka v stredných rokoch.
Premiér Račan, šéf Sociálnodemokratickej strany (SPD), však vyjadril presvedčenie, že jeho strana vo voľbách dobre obstojí. Šesťčlennej stredoľavej koalícii strán na čele s SDP sa minulý rok v parlamentných voľbách podarilo zvrhnúť z piedestálu nacionalistické Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), ktoré vládlo v krajine takmer celé desaťročie - od vyhlásenia nezávislosti Chorvátska v roku 1991.
Račanova koalícia stavia aj v týchto voľbách práve na víťazstve z januára 2000, aby potvrdila proeurópske trendy a prozápadnú orientáciu krajiny. Tento raz si však každá strana vládnej koalície robila predvolebnú kampaň individuálne, čím si otestovala svoju silu pred prípadnými povolebnými zmenami v kabinete i vládnej koalícii.
V predchádzajúcich komunálkach v roku 1997 vyhralo HDZ v 16 okresoch, hoci vo väčšine veľkých miest prehralo. Jeho popularita značne klesla od smrti jeho predchádzajúceho vodcu a zakladateľa - prvého chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana v decembri 1999.
HDZ postavilo predvolebnú kampaň na neúspechoch Račanovej vlády a jej nesplnených sľuboch lepšieho života. Voličom sľúbilo, že sa postará o zníženie nezamestnanosti, ktorej miera dnes dosahuje už takmer 23 percent.
Podľa najnovších prieskumov by však mala vyhrať Račanova SPD v 14 okresoch, zatiaľ čo HDZ zrejme zostane pri moci len v troch zo štyroch vojnou postihnutých oblastí. A práve v týchto regiónoch, kde dnes žijú predovšetkým chorvátski utečenci z iných častí Juhoslávie, by Západ rád videl zlepšenie etnickej tolerancie a návrat utečencov namiesto neustále živenej zatrpknutosti nad vojnovým a hospodárskym utrpením.
Hoci ide o komunálne voľby, obe proti sebe stojace strany kládli v predvolebnej kampani len veľmi malý dôraz na komunálne záležitosti a urobili z nej viac-menej boj o post na čele krajiny. Zatiaľ čo račanovci sľubovali "normálny život", nacionalisti z HDZ sa držali svojho takmer až komunisticky znejúceho: "Boli sme a budeme lepší" v spravovaní krajiny.
Obe strany tak potvrdili slová analytika Ivana Sibera, ktorý sa vyjadril, že "komunálne voľby sú vždy testom popularity vlády."
