Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka SME
HAVANA, BRATISLAVA. Prvýkrát ho zatkli v decembri 2002. Inštalatér Orlando Zapata Tamayo dostal za pohŕdanie tri mesiace. Keď ho prepustili, nechali ho na pokoji len trinásť dní. Potom prišla najväčšia vlna zatýkania, akú Kuba zažila.
Vtedajší prezident Fidel Castro nechal na jar 2003 zatknúť 75 disidentov a odsúdiť na mimoriadne tvrdé tresty od 6 do 28 rokov. Režim umlčal kritikov z rôznych opozičných skupín, ktorých spájal projekt Varela. Žiadal referendum o demokratických reformách v krajine a podpísalo ho 11-tisíc Kubáncov.
Neskrotili ho Orlando Zapata bol členom Alternatívneho republikánskeho hnutia a dostal 18 rokov za „porušovanie verejného poriadku“. Neskôr mu trest zvýšili na 25 rokov. Časť trestu si odsedel vo väzení Holguín, kde ho v októbri minulý rok tak zmlátili, že musel podstúpiť operáciu. Neskôr ho previezli do väzenia v Camagüey.
Zapata odmietal sedieť v jednej cele s obyčajnými kriminálnikmi i nosiť uniformu ako oni. Začiatkom decembra začal protestnú hladovku. Podľa informácií Yonne Sanchézovej, známej kubánskej blogerky, mu osemnásť dní odmietal šéf väzenia major Filiberto Hernández Luis podávať vodu, to jediné, čo mohol prijímať. Zlyhali mu obličky a vo veľmi zlom stave ho previezli najprv do miestnej nemocnice, neskôr do Havany. Už bolo neskoro. Zapato zomrel. Mal 42 rokov.
„Podarilo sa im to, čo chceli už dávno. Ukončili život bojovníka za ľudské práva,“ povedala pre americké noviny El Nuevo Herald Zapatova mama. „Nebol vrah. Nebol zlodej. A nikoho neznásilnil. Bol to mladý muž, ktorý chcel lepšiu budúcnosť pre Kubu,“ povedala pre BBC Laura Pollanová zo skupiny Dámy v bielom, ktorú založili manželky a príbuzné disidentov zatknutých v roku 2003.
Ďalší väznení Kubánci
V kubánskych väzeniach je stále 55 väzňov z roku 2003. Mnohí majú vážne zdravotné problémy:
Antonio Díaz Sánchez (dostal 20 rokov) Librado Linares García (20) Ricardo González Alfonso (20) Omar rodríguez Saludes (27) Alfredo Felipe Fuentes (26)
Je to vina režimu Predseda zakázanej, ale tolerovanej Kubánskej komisie pre ľudské práva a národne zmierenie Elizardo Sanchéz obvinil režim z „úmyselnej vraždy“, pretože Zapatovi neposkytli včas lekársku starostlivosť. Komisia hovorí o 200 politických väzňoch na Kube, režim to popiera. Aj tak sa snaží o disidentov starať, aby vo väzniciach neumreli.
Niektorých zo skupiny 75 prepustil práve pre zlý zdravotný stav. Zapato je podľa médií prvým politickým väzňom od roku 1972, ktorý zomrel na následky hladovky vo väzení. Predtým to bol disident Pedro Luís Boitel.
Európska únia včera Kubu vyzvala, aby prepustila ostatných politických väzňov. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí čakalo na oficiálnu reakciu predsedníckej krajiny Španielska.
„Smrť disidenta len potvrdzuje fakt, že režim Raúla Castra aj napriek ústretovým krokom zo strany Európskej únie naďalej hrubo porušuje ľudské práva. Jeho politika sa v žiadnom prípade nelíši od represívnej politiky jeho brata Fidela,“ hovorí Gabriela Šuvadová zo spoločnosti Človek v ohrození.
O väznených kubánskych disidentov sa starali Slováci
HAVANA, BRATISLAVA. V zozname politických väzňov, ktorých prepustenie opakovane žiadala nadácia Pontis bol na poslednom mieste. Orlando Zapata Tamayo sa už svojho prepustenia nedočká. Včera zomrel po 85 dňoch hladovky, ktorú držal na protest proti neznesiteľným podmienkam v kubánskych väzniciach. Mal len 42 rokov.
"Nenávisť režimu proti tým, ktorí pokojne bojujú za ľudské práva, nemá hraníc," povedal pre agentúru AFP známy disident Oscar Espinosa Chepe, ktorý so Zapatom sedel vo väzení. Oboch zatkli počas najväčšej vlny zatýkania na Kube na jar 2003. Zapata dostal 25 rokov. Chorého Chepeho režim v roku 2004 prepustil.
Pontis spolu s organizáciou Človek v ohrození organizoval na Slovensku finančné zbierky a pomáhal asi 30 väzneným Kubáncom a ich rodinám, niekoľkých si adoptovali naši europoslanci. "Kubánsky režim v hlbokej ekonomickej kríze prestáva byť schopný garantovať prežitie svojich politických väzňov," uviedla v stredu vo vyhlásení nadácia Pontis.
Miriam Zsilleová
Pred pohrebom hladovkára zatkli 30 disidentov
Na Kube v utorok a stredu pozatýkali 30 disidentov. Informoval o tom v stredu jeden z najznámejších odporcov kubánskeho komunistického režimu Elizardo Sánchez.
K zatýkaniu došlo v rôznych mestách najmä na východe krajiny a podľa Sáncheza súviselo s pohrebom disidenta Orlanda Zapatu, na ktorom chce kubánske komunistické vedenie disidentom znemožniť účasť.
Zapata, ktorého väznili od roku 2003, držal hladovku na protest proti podmienkam vo väznici. Zomrel v utorok vo veku 42 rokov, v 85. deň hladovky v havanskej nemocnici Hermanos Ameijeiras, kam ho v pondelok v noci previezli z malej nemocnice pri jeho väznici vo východnej provincii Camagüey.
(sita)
