Autobusy začali jazdiť bez obmedzení až tento týždeň, pričom naposledy snežilo predminulý utorok. Príchod jari si však neprajú len pasažieri MHD.
Zaznievalo, že to, čo sa nepodarilo teroristom, zvládlo pár centimetrov snehu. Že s takým prístupom, aký mal Washington, by Rusko nemohlo fungovať vôbec. Neboli to prehnané prirovnania.
Na uliciach Washingtonu som za posledné dva týždne nevidela ľudí na invalidných vozíkoch či s kočíkmi. Po neodhrnutých chodníkoch by jednoducho neprešli. Na niektorých úsekoch by mal problémy aj mladý zdravý človek.
Meškali autobusy, nejazdilo metro, letiská nestíhali čistiť odletové dráhy. Nestalo sa pritom nič výnimočné. Len nasnežilo. V hlavnom meste však chýbala technika, ľudia aj logistika. Neriešiteľné sa zdalo, kam s odhrnutým snehom alebo s odpadom, ku ktorému sa smetiari nedostali. Zlyhanie má následky.
Každý rok zomrie na zasnežených cestách 1300 ľudí. Kolaps dopravy znamená spomalenie obchodu, čiže finančné straty. Nehovoriac o tom, že sneh zastavil život v meste, kde sa rozhoduje o osude celej Ameriky.
Aj keď v týchto dňoch koluje populárny vtip o tom, koľko peňazí sa ušetrilo tým, že vláda nepracovala.
