BUENOS AIRES, BRATISLAVA. Argentína už nie je v diplomatickej vojne proti Veľkej Británii sama. Jej nárok na súostrovie Falklandy podporili aj ostatné krajiny Latinskej Ameriky.
Argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová to vyhlásila na summite latinskoamerických lídrov v mexickom Cancúne. S jej postojom sa údajne stotožnili všetci štátnici. Oficiálne vyhlásenie však nevydali.
Opäť to začala ropa
Takmer tridsaťročný spor medzi druhým najväčším juhoamerickým štátom a Britániou oživila ropa a jej možné náleziská pri ostrovoch. Keby jej prieskumné spoločnosti v pondelok neurobili prvý prieskumný vrt asi sto kilometrov od pobrežia Falklandov, zrejme by Argentína tak na poplach nebila.
Kirchnerová ešte minulý týždeň vydala dekrét, podľa ktorého musí mať každé plavidlo smerujúce z argentínskych prístavov na Falklandy špeciálne povolenie. Dúfa, že také opatrenia prijmú aj ostatné krajiny v regióne, čo by Britom skomplikovalo ťažbu. S týmto návrhom však zrejme neuspeje.
Napríklad Chile aj Uruguaj majú k Falkandom blízko nielen geograficky. Chile patrí dlhodobo medzi najväčších dodávateľov pre miestnych väčšinou probritských obyvateľov a záujem o spoluprácu má aj Uruguaj. Ak sa navyše ropa naozaj nájde, v regióne sa rozbehne biznis s jej prepravou a spracovaním.
Hoci na Falklandoch, ktorým sa v hispánskom svete hovorí Malvíny, žije len niečo vyše tritisíc obyvateľov, ich suverenita sa v Južnej Amerike chápe aj ako posledné bojisko vojny proti európskej kolonizácii. Šancu na zviditeľnenie si nenechal ujsť ani „antiimperialista“ venezuelský prezident Hugo Chávez.
;)
Chávez kráľovnej
Vo svojej pravidelnej televíznej relácii sa cez víkend prihovoril priamo britskej kráľovnej Alžbete II. „Obdobie impérií sa skončilo, nevšimli ste si? Vráťte Malvíny argentínskemu ľudu,“ vyzval Chávez kráľovnú.
Vrátil sa aj k vojne z roku 1982, v ktorej Briti z ostrovov vyhnali argentínsku armádu. „Veci sa zmenili. Ak vypukne konflikt, Argentína už nebude osamotená ako vtedy,“ varoval.
Pravdepodobnejšie je, že vojna sa opakovať nebude. Aj samotní Argentínčania si uvedomujú, že proti Britom, ktorí majú na ostrovoch asi tisícku vojakov, šancu nemajú.
Vojny sa zatiaľ neobávajú ani miestni obyvatelia. Na politické napätie sme už zvyknutí, bolo tu vždy, hovoria. Spor vidia skôr ako ekonomický. Od ťažby ropy si sľubujú ďalšie príjmy. Teraz sa živia najmä rybárstvom, chovom oviec a turizmom.
