REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Briti museli čakať na smrť francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaullea, než sa v roku 1973 stali členmi únie. Španieli a Portugalci sa museli porátať s vlastnými diktatúrami, než im Brusel v roku 1986 kývol.
A bývalá NDR nemusela urobiť nič, iba sa znovu spojiť so západným Nemeckom. Rakúšania, Švédi a Fíni sa museli rozlúčiť s neutralitou, na ktorú si zvykli v časoch studenej vojny.
A postkomunistické krajiny museli dobiehať zameškané v politike i ekonomike, než v roku 2004 vstúpili do únie.
Dôvody, pre ktoré krajiny podstúpili náročný proces prijímania európskej legislatívy, boli rôzne. Island by bol prvý, ktorého by do Európskej únie dohnal finančný bankrot vlastného štátu.
Členom do dvoch rokov Hospodárska kríza zruinovala ostrov s titulom najlepšia Krajina pre život a vyvolala v krajine predčasné voľby. Nová ľavicová vláda na čele s premiérkou Johannou Sigurdardottirovou a prudký pokles životnej úrovne zmenili myslenie euroskeptických Islanďanov.
OSTROVNÝ ŠTÁT
Island má 320-tisíc obyvateľov, bol by najmenším štátom únie, je členom Európskeho hospodárskeho priestoru (1994) a súčasťou Schengenu (2000), v júli 2009 si podal prihlášku do EÚ, dnes sa rozhodne o začatí rozhovorov.
V júli minulého roka si podali prihlášku do Európskej únie a dnes má Brusel odporučiť začať s ostrovom o vstupe rokovať.
Prognózy sú optimistické. V Bruseli sa hovorí, že Island by sa mohol stať 28. krajinou únie do dvoch rokov. Ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru a člen Schengenu už prijal značnú časť európskej legislatívy.
Ak doteraz niečo delilo Island od plného členstva v Európskej únii, boli to ryby. Islanďania si zvykli, že môžu bývať a pracovať v krajinách EÚ, ale Brusel im nemôže do ich vôd pustiť ďalšie krajiny, či zaviesť kvóty.
Rybolov tvorí takmer 40 percent celkového exportu krajiny a ľudí desí predstava, že by im opäť niekto diktoval, čo majú robiť. Island získal nezávislosť na Dánsku len v roku 1944.
Nakoniec by to ani nemusel byť rybolov, ktorý bude vstup ostrova do únie komplikovať najviac. Mohli by to byť dlhy voči dvom členom únie - Veľkej Británii a Holandsku.
Po krachu internetovej banky Icesave prišlo o úspory asi 300-tisíc klientov z týchto krajín. Island, ktorý musel zoštátniť niekoľko väčších bánk, im teraz dlhuje 3,8 miliardy eur, čo je skoro polovica ročného HDP 320-tisícového ostrova.
Dlhy a vstup Vláda Johanny Sigurdadottirovej už odsúhlasila zákon, ktorým zahraničných klientov odškodní, prezident Ólafur Grímsson ho však začiatkom januára vetoval a na marec vyhlásil referendum.
Málokto pochybuje, že by Islanďania odsúhlasili zaplatenie takého vysokého dlhu. Kým sa ostrov nedohodne s dvoma členmi únie, je jeho vstup ohrozený.
„Každý člen EÚ má právo veta a pokroky pri rozhovoroch o vstupe sú neoficiálne spájané práve s riešením banky Icesave," povedal pre Deutsche Welle nemenovaný bruselský diplomat.
Na konci prístupového procesu je referendum a už teraz nadšenie Islanďanov pre členstvo klesá. Ak ešte v októbri 2008 bolo 70 percent obyvateľov ostrova za vstup do únie a 72 percent za prijatie eura, v septembri 2009 ich bolo necelých 40 percent.
Väčšina si členstvo rozmyslela práve pre spor s Britmi a Holanďanmi. A to sa rokovania s budúcim najmenším členským štátom Európskej únie ešte nezačali.
Kríza vyháňa ľudí z ostrova
Vlani sa z Islandu odsťahoval rekordný počet ľudí. Odchádzajú cudzinci aj domáci, najmä do Európy.
REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Island pre krízu stráca ľudí. Ekonomický útlm, ktorý zasiahol krajinu, spôsobil, že mnohí Islanďania a cudzinci sa odsťahovali z ostrova.
Podľa islandského štatistického úradu vlani odišlo z tristotisícovej krajiny viac ako desaťtisíc ľudí. Celkovo opustilo Island o takmer päťtisíc ľudí viac, ako sa prisťahovalo.
„V absolútnych číslach ide o najvyššie údaje, aké sme kedy zaznamenali, aj keď percentuálne na počet obyvateľov to rekord nie je," hovorí šéf úradu Omar Hardarsen.
Najskôr odišli cudzinci V štatistike sú pritom zarátaní spolu Islanďania aj cudzinci, ktorí na ostrove pracovali. Práve tí začali z krajiny odchádzať ako prví.
„Veľká časť z cudzincov už odišla," povedal historik Sigurdur Magnússon. Zahraniční pracovníci (z nich tvorili dve tretiny Poliaci) pracovali najmä na stavbách, ktoré výrazne zasiahla kríza.
Ostrov však začínajú opúšťať aj domáci. Z krajiny minulý rok odišlo o 2466 viac Islanďanov, ako ich prišlo. Za vidinou lepšieho života odchádzajú najmä do Škandinávie.
Analytici hovoria, že zvýšená emigrácia môže ešte zhoršiť hospodársky vývoj v krajine.
Island pritom podobné vlny emigrácií už v minulosti zažil. Na konci 19. storočia po prírodných katastrofách opustila ostrov až pätina obyvateľstva, ktorá hľadala nový domov v severnej Amerike.
Tak masívny odchod teraz nehrozí, aj keď viacerí odborníci varujú, že hlavný odliv Islanďanov môže ešte len prísť. V štúdii z konca roka 2008 každý tretí ostrovan zvažoval, že opustí svoju vlasť.
Najmä mladí Za lepším životom pritom odchádzajú najmä mladí ľudia vo veku 25 až 29 rokov. Podľa Magnússona sa však po kríze môžu vrátiť.
„Island je v tomto zvláštna krajina. Aj veľké percento islandských študentov, ktorí študovali v zahraničí, sa po škole vrátilo domov," hovorí.
Tomáš Vasilko
Chorváti nechcú zaostať
Len nech Island nevstúpi pred nami, hovoria v Záhrebe.
ZÁHREB, BRATISLAVA. Je najvyspelejším balkánskym štátom mimo Európskej únie, v ktorom každé leto dovolenkujú státisíce európskych turistov.
Pre hraničný spor so Slovinskom či nedostatočnú spoluprácu s haagskym tribunálom je však cesta Chorvátska do únie zložitá. Keby ho teraz predbehol Island, ktorý si podal prihlášku o šesť rokov neskôr, bolo by to už príliš.
„Vstup Islandu nie je pre Chorvátov problém," hovorí pre SME Vlado Vurušič z chorvátskeho denníka Jutarnji list. „Ľudia si uvedomujú, že hoci táto krajina nie je v únii, funguje, ako keby bola," vysvetľuje. „Určite by sme však ako krivdu vnímali, keby Island vstúpil ešte pred nami," dodáva novinár .
Už teraz podľa neho panuje v Chorvátsku dojem, že únia je k nemu nespravodlivá. V roku 2007 ho totiž predbehli Bulharsko a Rumunsko, ktoré sú ekonomicky zaostalejšie.
Nižšie sú u nich napríklad priemerné platy. Podmienky na vstup každej ďalšej krajiny sú odvtedy tvrdšie. Brusel chce prísnejší postup proti úplatkárstvu. Dôvodom je rozčarovanie z korupcie v Sofii a v Bukurešti.
Záhreb si prihlášku do únie podal v roku 2003, rokovania začal o dva roky neskôr. Európsky komisár pre rozširovanie Štefan Füle cez víkend povedal, že ukončiť by ich mohol ešte tento rok.
Ak sa tak stane, Chorvátsko do únie vstúpi v roku 2012. O rovnakom termíne sa hovorí aj v súvislosti s Islandom.
Skôr to zrejme nestihne ani jedna krajina. „Radi by sme do únie vstúpili spolu s Islandom," hovorí Vurušič. „Bolo by to dobré pre imidž Chorvátska."
Pavol Szalai
