Moskva 25. apríla (TASR) Šestnáste výročie výbuchu jadrového reaktoru v ukrajinskom Černobyle opäť vyvolalo v odborných kruhoch vášnivé polemiky o stave betónového sarkofágu, ktorý bol postavený nad troskami reaktora.
Ruskí a ukrajinskí vedci nenachádzajú v mnohých zásadných otázkach spoločnú reč. Kým ukrajinská strana varuje pred rizikom vzniku samovoľnej nekontrolovateľnej štiepnej reakcie vo vnútri sarkofágu, ruskí experti to považujú za vylúčené.
Riaditeľ odboru vedeckého rozvoja moskovského výskumného Kurčatovovho inštitútu Vladimir Asmolov dnes vyhlásil, že vznik štiepnej reakcie v útrobách sarkofágu nie je možný. Vedec za posledných 16 rokov niekoľkokrát navštívil miesto jadrovej havárie a tvrdí, že všetky doteraz zaregistrované signály o štiepnej reakcii boli falošné v dôsledku poruchy alebo nesprávnej činnosti meracích prístrojov.
"Ak by ma niekto poveril tým, aby som s využitím všemožnej techniky, poskladal na (poškodenom) bloku Černobyľskej jadrovej elektrárne aktívnu zónu, kde by sa začala štiepna reakcia, nedalo by sa to realizovať, tvrdí kategoricky Vladimir Asmolov. Podľa jeho slov sa jadrové palivo v poškodenom bloku nachádza v takom stave, že jeho koncentrácia na tzv. kritické množstvo nie je možná.
Ruský vedec vylučuje aj to, že by sa v sarkofágu zvyšovala teplota paliva. Správy v médiách o údajnom zahrievaní sa paliva nemajú s vedou a realitou nič spoločné a sú podľa Asmolovova vyvolané v mnohých prípadoch politickými pohnútkami.
Ukrajinský vedec Dmitrij Grodzinskyj, naopak, tvrdí, že v betónovom sarkofágu v Černobyle dochádza k nahrievaniu jadrového paliva. V dôsledku tohto procesu sa zvyšuje množstvo voľných neutrónov, zo sarkofágu uniká rádioaktívny prach a hrozí začiatok nekontrolovanej štiepnej reakcie. Grodzinskyj nie je len vedcom, ale aj šéfom ukrajinskej vládnej Národnej komisie pre radiačnú bezpečnosť.
Sarkofág nad zničeným blokom elektrárne, ktorý postavili v novembri 1986, je podľa Dmitrija Grodzinského dočasnou a veľmi nespoľahlivou stavbou, ktorá okrem trosiek ukrýva aj 160-170 ton jadrového paliva. V betónovom sarkofágu, ktorý nie je vystužený oceľovou konštrukciou, je údajne veľa dier a prasklín.
S názormi Grodzinského nesúhlasia iní experti nielen v Moskve, ale ani v samotnom Kyjeve. Ukrajinské ministerstvo palív a energetiky správy o možnej štiepnej reakcii v sarkofágu poprelo.
Správy o žalostnom stave narýchlo postaveného sarkofágu prichádzajú z Ukrajiny pravidelne spolu s naliehavou prosbou o finančné prostriedky na opravu stavby. Pred rokom ukrajinský jadrový expert Valentyn Kupnyj varoval, že niektorá zo stien sarkofágu sa môže kedykoľvek zrútiť.
Samostanou kapitolou Černobyľa je pomoc občanom, ktorí sa podieľali na likvidovaní havárie a ktorí bývajú na územiach zasiahnutých rádioaktívnym spádom. V Rusku na postihnutom území žije 1,8 milióna ľudí, v Bielorusku 1,6 milióna a na Ukrajine asi 1,3 milióna ľudí.
Presné štatistiky počtu ruských obetí černobyľskej havárie neexistujú, pretože neexistujú ani jednotné kritéria pre posudzovanie príčin zdravotných ťažkostí a príčin smrti. Zo 184.175 ruských záchranárov, ktorí boli vyslaní po havárii do zamorenej oblasti, do apríla 2001 zomrelo už viac ako 10.000 osôb, čo však údajne výrazne neprekračuje priemernú štatistickú úmrtnosť v ruskej populácii. Podľa odhadov ruských expertov rakovina hrozí do konca života až 30.000 záchranárom z Ruska, ale s rôznymi psychickými ťažkosťami sa musí vyrovnávať až takmer 50 tisíc z nich.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab
