
Predsedkyňa výboru pre pôdohospodárstvo dbá veľmi o svoj výzor. Každé ráno mu venuje pol hodinky z nabitého programu. Vyžehlí nám to po Hamžíkovi aj v Európe?
Keď sme vchádzali do jej bytu v poslaneckej ubytovni, vychádzal z nej cudzí muž.
"Toto nie je váš manžel!" znela naša reakcia.
"Nie, ale nie je to tak, ako si myslíte! Je to muž mojej kolegyne, Anny Záborskej!"
Škandál sa nekonal.
Matúš Čák Trenčiansky?
Baco, Maxon, Mečiar
Nominantka na uvoľnený post podpredsedu vlády pre integráciu Mária Kadlečíková sa so svojou spolubývajúcou zoznámila cestou do Ríma. Ich autobus zostal stáť na niekoľko hodín v zápche, v tuneli.
"Bolo to nepríjemné i strašidelné."
Anna Záborská tam išla za svojím otcom, Antonom Neuwirthom, Kadlečíková pracovne, na veľvyslanectvo.
Riadila oblasť zahraničných projektov s problematikou pôdohospodárstva - nominovali ju ministri Mečiarovej vlády Kňažko a Baco, podpisoval to už však Jozef Moravčík.
"Poznám dvoch Petrov Bacov. Jedného, ktorý bol ministrom v roku 1992 - bol to perfektný odborník s úprimným srdcom pre poľnohospodárstvo. A toho druhého, ktorý nastúpil v decembri 1994. To už bol Peter Baco, ktorý myslel aj na seba."
Súhlasí teda s jeho označením Matúš Čák Trenčiansky?
"Celkom nie! Je ich tam totiž viac. Aj pán Maxon, je tam aj Mečiar."
Šéfka pre pôdohospodárstvo
vlastní 10,6 hektárov pôdy
V Ríme sa zoznámila aj so súčasnými poslaneckými kolegami Mikloškom a Hrušovským, dokonca aj s predsedom vlády Dzurindom.
"Pán premiér sa ma na osobnom stretnutí minulý týždeň pýtal, či si na post vicepremiérky trúfam a či mám nejaké jazykové znalosti. Tak som mu pripomenula, že som ho na veľvyslanectve v Ríme vítala ako niekdajšieho ministra dopravy."
Bola tam tri roky, v roku 1991 pôsobila aj ako lektorka na Georgetownskej univerzite v Prahe: "To bolo dosť náročné."
Aj z dôvodu, že bola odtrhnutá od rodiny.
"V Ríme sme boli spolu s manželom, deti však študovali na vysokých školách, preto zostali v Nitre."
Ani teraz už s nimi nežijú.
"U dcéry, ktorá má rodinu, som podporila myšlienku, že akonáhle začnú spolu mladí žiť, mali by byť so všetkými svojimi starosťami aj šťastím sami. Aby sa im dospeláci do toho neplietli. Syn zase nechcel s nami bývať, pretože mu vraj veľmi rozkazujeme, najmä otec."
S úsmevom však dodáva, že hoci býva v prenajatom byte s kamarátom, "je viac doma ako tam".
Dcéra so zaťom žijú v štátnom byte, ktorý im kúpili rodičia - "Stálo to niečo vyše 100-tisíc."
Ona s manželom a osemdesiatsedemročnou mamou vlastnia vozidlo Daewoo a dvojposchodový dom.
"Od roku 1977. Polovicu domu sme zdedili a zobrali sme si aj 180-tisícovú pôžičku. Je to síce obyčajný dom, v radovej zástavbe, ale s krásnou záhradou."
Túžia po jednopodlažnom dome - "manžel je už lenivý chodiť po schodoch" - uvažujú, že si kúpia pozemok na periférii Nitry v blízkosti dcéry a postavia si niečo menšie.
"Máme aj nejaké peniaze v hotovosti, ale málo, skôr sa rozdávame, pomáhame deťom, rodine."
Ide aspoň o pol milióna, či len o nejakých sto tisíc?
"Pol milióna to nie je ani zďaleka, skôr sa to približuje tým stotisícom."
Ale nakoniec nám táto šéfka Výboru NR SR pre pôdohodpodárstvo predsa len ponúka pikantériu: "Od minulého pondelka som majiteľkou 10,6 hektárov poľnohospodárskej pôdy pri Komárne. Po rodičoch."

S manželom A. Záborskej. Manžel M. Kadlečíkovej je vysokoškolský profesor a hlavou rodiny sú striedavo obaja.
Ako sa ocitla v SOP
Aféru s odchodom Pavla Hamžíka vidí tradične - ako všetci odchádzajúci ministri a ich spolustraníci - "Nezdá sa to aj vám vopred pripravené?"
Na konštatovanie, že celý škandál mohol pomôcť len Ruskovej aliancii, reaguje: "Možno áno, možno aj iným."
Bol to práve Pavol Rusko, kto ju ako prvý oslovil s ponukou vstupu do SOP.
"V jednom časopise vyšiel o mne a mojich odborných aktivitách článok, pán Rusko mi zavolal. Druhý v poradí prišiel Hamžík a pochopila som, že to bude vysoká hra, keď ma štyria lídri Schuster, Hamžík, Presperín a Mesiarik zavolali na stretnutie."
Vstup do SOP jej nevedel zabudnúť najmä spolužiak z vysokej školy Pavel Koncoš: "Vždy som mala rada jeho otvorenosť a bojovnosť, lebo aj ja som bojovníčkou. Naša spolupráca bola dovtedy vynikajúca. Vlastne on bol prvý, kto mi zvestoval, že táto strana vzniká."
Zdalo sa jej, že SOP je presne tou stranou, ktorá jej vyhovuje: "So sociálno-demokratickou orientáciou."
Aj v jej momentálne nelichotivej situácii - s 1,6 percentami preferencií - uvažuje pragmaticky: "Aj keď sme dnes v kríze, ak zvládneme nasledujúce dva mesiace marketingovo súčasnú situáciu, môžeme si pomôcť. Dokonca aj na úkor Ano. Je škoda, že sme sa s Ruskom nespojili."
Sama vstup do Ano vylučuje.
"V takýchto situáciách som principiálna. Nemám rada prestupy."
Pred SOP v KSS, po nej - zase v Nitre?
Hoci - SOP - je druhou politickou stranou Márie Kadlečíkovej - bola členkou KSS.
"Ako najlepšej študentke na škole mi ponúkli členstvo, nemala som dokonca na to ani vek, museli čakať. V šesťdesiatom ôsmom roku to bolo nádherné, veľmi som tej atmosfére verila a nebyť môjho otca, asi by som na previerkach neprešla."
V tom čase chodila do kostola, aj dnes do dôsledkov vyznáva evanjelické princípy - "nepokradneš, neublížiš".
Niekto ju udal, "potom sa ale pozreli na priezvisko a otec ma zachránil aj po smrti, nebola by nijaká ašpirantúra, odborná činnosť".
Otec bol známym poľnohospodárom, prvým pestovateľom ryže na Slovensku.
A ani z obdobia v KSS nie je "nejako nešťastná".
Dokonca z nej ani nevystúpila: "Počkala som, kým strana zanikla."
Vie, čo bude robiť, ak sa SOP nedostane v roku 2002 do parlamentu?
"Dokončím tri rozpracované odborné knihy a na univerzite v Nitre mám fantastické miesto."
V každom prípade si pochvaľuje, že SOP sa "už dávno nedokázala tak zjednotiť ako pri mojej voľbe na funkciu vicepremiérky".
A nebude mať problém ona komunikovať s premiérom?
"Predsedovi vlády v tejto chvíli nezostáva nič iné, len podporovať a rozvíjať programy, ktoré súvisia s programovým vyhlásením vlády. Predpokladám, že teraz sa už bude dať dohodnúť."
Autor: MONIKA ŽEMLOVÁFOTO SME - ĽUBOŠ PILC