Stavitelia z SDĽ

Riadiacim pracovníkom štátnej správy i manažmentov štátnych podnikov sa už roky nevyhýbajú škandály.

"Klientelizmus, podozrenie z korupcie" sú slová, ktoré sa často skloňovali za riadenia štátu Vladimírom Mečiarom, rezonujú však aj v čase vládnutia súčasnej koalície.

Kauzy a kauzičky sa dotýkajú viacerých ľudí viacerých politických strán Dzurindovho kabinetu - napríklad Jána Čarnogurského, Ľudovíta Černáka, Gabriela Palacku.

Ak však ide o mimoriadne čudné finančné transakcie v neprospech SR, týkajú sa paradoxne najmä ľavicovej časti politického spektra - členov SDĽ.

Aj najnovší škandál sa týka známej firmy Weissovcov a ministerky Schmögnerovej a Ftáčnika.

U ďalších kritizovaných členov SDĽ sa ako druhotný jav zviditeľňuje aj vášeň novodobých staviteľov.

Bývalý minister obrany Pavol Kanis musel odísť z kresla oficiálne kvôli zlej personálnej politike v rezorte a kvôli postoju v kauze Katrim Stella, kde preferoval vyplatenie miliónovej pohľadávky pre neznámu americkú spoločnosť UBS.

Išlo o pohľadávku spoločnosti, ktorá v roku 1995 sprostredkovala dovoz stíhačiek MiG-29 z Ruska, obchod sa uskutočnil v rámci deblokácií za vlády Vladimíra Mečiara a rozhodnutie o vyplatení provízie sa upravilo sporným dodatkom bývalého štátneho tajomníka ministerstva obrany J. Gajdoša, člena HZDS.

Katrim Stella vtedy dostala štyridsať percent zo sumy, čo predstavovalo 61 miliónov korún, od súčasnej vlády žiadala vyplatenie zvyšných šesťdesiat percent - 134 miliónov korún.

To napriek spornému charakteru pohľadávky i negatívnemu postoju niektorých odborníkov vtedajší minister Kanis odporúčal.

Médiá začali kritizovať jeho postoj a potom priniesli informácie o stavbe jeho lukratívnej vily na bratislavskej Kolibe, ktorej prefinancovanie nedokázal preukázať ani pred verejnosťou, ani v štruktúrach SDĽ.

Pavol Kanis kúpil pozemok na Suchej ulici bratislavskej Koliby v marci 1998.

Má 1 042 metrov štvorcových, predajná a trhová cena majú v tejto lokalite hodnotu od 1 500 do 4-tisíc korún za meter štvorcový.

Prvé práce na pozemku sa začali na jar 2000, v čase jeho jedenapolročného sedenia v kresle ministra obrany.

Odborníci odhadovali stavbu na osem miliónov korún, Kanis hovoril o šiestich miliónoch.

Prefinancovanie vily vysvetlil nasledovne - na začiatok získal dvojmiliónovú pôžičku od priateľa priemyselníka, splácal ju z päťdesiattisícového ministerského platu, prostredníctvom úrokov z bankových úložiek a výhrami v stávkových kanceláriách.

Výhry z tipovania mu mali prinášať ročnú sumu vo výške 350- až 400 tisíc korún.

Krátko po tomto vyhlásení podal začiatkom januára 2001 demisiu.

Odvtedy stavebné práce na jeho vile stoja.

Koncom roka 1999 priniesol denník SME informáciu, že predstavenstvo Slovenských elektrární prijalo v októbri dodatok k medzivládnej rámcovej dohode, na základe ktorej sa malo vyviesť desať vlakov vyhoretého jadrového paliva do Ruska - celá transakcia sa mala uskutočniť v objeme 8 miliárd korún.

Vtedajším riaditeľom a šéfom predstavenstva elektrární bol člen SDĽ Štefan Košovan, obchod sa mal realizovať cez súkromnú Devín banku.

O jej riaditeľovi Ľubomírovi Kanisovi Pavol Kanis kedysi povedal, že "pomohol Migašovi do kresla šéfa SDĽ".

Vláda nebola o kroku predstavenstva elektrární informovaná - hoci by musela celú transakciu v dôsledku zlej situácie elektrární zaplatiť.

Krátko na to zverejnil denník SME fotografie domov, ktoré vlastnia v okolí ústredia Devín banky v Turčianskych Tepliciach riaditeľ Devín banky Ľubomír Kanis, vtedajší riaditeľ elektrární Štefan Košovan i predseda SDĽ Jozef Migaš.

Jozef Migaš vtedy na margo vilky v Mošovciach SME povedal: "Pozemok som kúpil v prvom polroku roku 1993, vtedy som bol diplomatom na ambasáde na Ukrajine, päť rokov to stálo. Teraz tam staviam domček, staviam ho tri roky na základe pôžičky zo sporiteľne."

Podľa vtedajších informácií Plus 7 dní ho stavala firma Slovenská energetika, a.s., ktorá mala byť dcérskou firmou Apisu - hlavného akcionára Devín banky.

Po koaličných rozhovoroch musel Štefan Košovan kreslo šéfa elektrární opustiť.

Autor: dam