Atény 20. mája (TASR) Presne pred 60 rokmi sa na gréckom ostrove Kréta odohrala jedna z najkrvavejších bitiek druhej svetovej vojny bitka o Krétu. Dnes si ju pripomenuli štátnici a najmä veteráni z Veľkej Británie, Austrálie, Nového Zélandu a Grécka. Pri príležitosti okrúhleho výročia bitky o Krétu sa zišli stovky bývalých vojakov, aby si tak uctili pamiatku padlých spolubojovníkov.
V nedeľu 20. mája 1941 stmavlo nebo nad Krétou nemeckými stíhačkami a na zem sa v neočakávanom útoku zniesli tisícky výsadkárov. Vypuklo peklo trvajúce 11 dní. Spojenecké sily, medzi ktorými boli Briti, Austrálčania a maorskí bojovníci z Nového Zélandu, nestačili ubrániť ostrov, a preto sa pod ťažkou paľbou stiahli z Kréty do Egypta. O život pritom prišlo 4000 vojakov, avšak straty na nemeckej strane boli ešte vyššie. Za Pyrrhovo víťazstvo zaplatili nacisti 6000 ľudských životov. Veľká časť výsadkárov nikdy nedosiahla zem boli ešte vo vzduchu postrieľaní zo spojeneckých guľometných hniezd. Celkovo zahynulo približne 20.000 ľudí.
Boje zachvátili takmer celý ostrov. Medzi olivovými a citrusovými stromami bojovali aj miestni obyvatelia, často ozbrojení iba nožmi a palicami. Nemeckým vojakom sa po dvoch dňoch najzúrivejších bojov podarilo obsadiť strategický bod: poľné letisko v Maleme, odkiaľ rozvinuli pozemnú ofenzívu. Práve tam však Hitlerove vojská prišli v prvých 12 hodinách o 2000 výsadkárov a nebyť zlej komunikácie, nemeckí dôstojníci by celú akciu zrušili. Nedostatočná komunikácia na strane spojencov zase spôsobila, že britské vojská nedokázali podniknúť účinný protiútok. Súčasní historici vidia príčiny krvavého priebehu bitky o Krétu v absolútnom podcenení protivníkových síl na oboch stranách.
Nacistické vojská obsadili Krétu na štyri roky. Pre obyvateľov ostrova to boli najhoršie štyri roky ich dlhej histórie nemeckí dôstojníci nezabudli, akú cenu museli zaplatiť za dobytie ostrova. Masové vyvražďovanie Kréťanov podnietilo vznik odbojového hnutia, ktoré sa neskôr svojou mierou tiež podpísalo na konečnom oslobodení ostrova v roku 1945.
Tohtoročná spomienka na bitku o Krétu je poslednou z oficiálnych ceremónií, na ktorých sa vojnoví veteráni zvykli zúčastňovať. Ako povedal jeden z britských veteránov: "Čas nám uteká." Pre mnohých je ale táto návšteva prvou od chvíle, keď naposledy videli Krétu v troskách.
V sobotu sa v rámci viacerých podujatí spojených s výročím konalo stretnutie pri vojenskom cintoríne na pobreží zátoky Souda. Na tichej slávnosti sa za sprievodu gájd a maorskej hymny zúčastnilo asi 1500 ľudí. Vence prišli položiť aj vysokí štátni zástupcovia zúčastnených krajín a grécky prezident Kostas Stefanopulos. Prítomných pozdravila salvou loď Kráľovskej admirality HMS Richmond, kotviaca v zátoke. Práve na tomto mieste prebiehali počas bitky o Krétu zúrivé boje medzi nemeckými bombardérmi a britským námorníctvom. Podľa očitých svedkov a účastníkov boja sa celý záliv postupne premenil na horiace peklo, v ktorom našli skazu viaceré britské lode.
Novozélandská delegácia vzdala hold svojim padlým vojakom v piatok pri meste Galatas, kde v bojoch s nacistami zahynulo 671 vojakov, prevažne z radov maorských bojovníkov. Táto bitka sa stala známou vďaka vojnovému pokriku, ktorý tradične sprevádzal každý boj Maorov.
Austrálsky minister pre záležitosti veteránov Bruce Scott odhalil v sobotu pri meste Rethymnon pomník padlým austrálskym vojakom, ktorí tam zadržali nemecký útok počas ústupu spojencov. Pomník z čiernej žuly a svetlých pieskovcových stĺpov posvätil aj grécky pravoslávny biskup. Monument je alegóriou na hrdinstvo austrálskych a gréckych vojakov a pripomína zároveň aj neoceniteľné zásluhy miestneho obyvateľstva.
1 mil pel
