Prečo práve jemu? Bývalý premiér Mirek Topolánek nazval svojho kolegu expremiéra v rozhovore s denníkom Právo posledným žijúcim „autentickým sociálnym demokratom".
Možno sa patrí pripomenúť okolnosti, za ktorých Miloš Zeman do ČSSD začiatkom 90. rokov vstupoval. Bola to viac náhoda a tiež kalkul chytrého a ambiciózneho politika.
Jeho bonmoty už vtedy zožali úspech na stránkach novín i v televíznych estrádach, o ich autora však v žiadnej z voličsky silných politických strán neprejavili záujem. Preto si vybral ČSSD, vtedy malú stranu, síce s veľkou históriou, ale potácajúcu sa medzi bytím a nebytím.
Zemanov reštart ČSSD je i z dnešného pohľadu majstrovský a patrí mu miesto v politologických učebniciach.
Od volieb v roku 1996, ktoré boli prvým veľkým „nevíťazstvom" Václava Klausa, bol Miloš Zeman jedným z tých veľkých zvierat, ktorým dnes hovoríme dinosauri českej politiky.
A zostal ním až do svojho dobrovoľného odchodu v roku 2002, či skôr presnejšie, do neúspešnej kandidatúry v prezidentských voľbách v roku 2003.
Mám Miloša Zemana rád. Nie ako politika a už vôbec nie ako sociálneho demokrata. Mám ho rád ako človeka mimoriadne inteligentného, vtipného a - i keď sa to niekedy nezdá - aj láskavého.
Moje želanie, aby sa jeho návrat do politiky v nadchádzajúcich voľbách neskončil autodeštrukciou zaujímavého politického osudu, sa zrejme nenaplní.
Na druhej strane, ani budúcnosť v liehu nemusí byť pre Miloša Zemana zlá. Najmä ak pôjde o kvalitnú slivovicu. Súdiac podľa fotografií v tlači, proces konzervácie sa už začal.
