BOULDER. V časopise Nature to zdôraznil Roger Bilham z Coloradskej univerzity v Boulderi (USA), ktorý ako jeden z prvých seizmológov navštívil Haiti po januárovej katastrofe.
Haitské zemetrasenie z 12. januára bolo počtom obetí oficiálne 230.000, z ktorých mnoho tisíc zostáva pod zrúcaninami, vyše dvakrát smrtonosnejšie ako všetky doložené, ktorých magnitúda bola okolo sedem. Z vyše 2,5 milióna obyvateľov aglomerácie Port-au-Prince zomrelo alebo utrpelo zranenie 15 percent a 1,5 milióna ľudí je bez domova.
Aj keď jeho ničivosť sčasti vyplynula zo zosilneniu povrchových seizmických vĺn pri šírení cez pobrežné planiny z mäkkých sedimentov a zo západného postupu zlomovej trhliny, veľká časť strát ide na konto desaťročí nezodpovedného stavebného plánovania a dozoru. Vláda to strpela, ignorujúc polohu krajiny na seizmicky rizikovej hranici dosiek zemskej kôry. Hoci seizmológovia varovali, že sa v tejto jej časti môžu vyskytnúť ničivé javy.
Roger Bilham videl na zrútených budovách všetky možné konštrukčné chyby. Odsúdené boli už pri výstavbe: krehká oceľ výstuh, hrubé vedenie múrov s nedodržaním uhlov, slabý cement zmiešaný so znečisteným či zasoleným pieskom a zvyk ukončovať oceľové výstuhy na styku nosných stĺpov a dlážok, kde pri seizmických otrasoch pôsobili najsilnejšie pnutia.
O to šokujúcejší bol kontrapunkt masívnych stavieb, stojacich uprostred ruín, napríklad vodárenských veží. Vydržali jednoducho boli postavené správne. Na druhej strane je jasné, že pri trvalých ekonomických problémoch Haiti by sa aj keby zodpovední varovania vypočuli na bezpečnostné úpravy stavieb sotva našli peniaze. Hrozia v blízkej budúcnosti ďalšie silné otrasy? Port-au-Prince zničilo zemetrasenie v roku 1751, a len čo ho obyvatelia obnovili, ďalšie v roku 1770, zrejme na tom istom segmente zlomu, ako januárové, ktoré pravdepodobne uvoľnilo prakticky všetko odvtedy nahromadené napätie. To je dobrá správa. Znepokojuje však, že trhlina nedosiahla povrch, podľa radarov satelitov skončila dva kilometre pod ním. Veští to budúce problémy. Časť energie pružnosti totiž predsa len mohla zostať uložená v hornej časti zlomu. Ako sa uvoľní, otrasom, alebo pomalým kĺzaním podpovrchových vrstiev zlomu? Minulé trhliny prenikli na povrch.
Ešte zlovestnejší je záver, že pred prudkými otrasmi sú zrejme segmenty zlomu východne i západne od terajšej podpovrchovej trhliny, na ktoré sa preniesla časť napätia. Predmetné zemetrasenia by mali byť na úrovni januárového, alebo dokonca silnejšie.
Zemetrasenia ohrozujú mnoho miest, aj metropoly ako Port-au-Prince, napríklad Tokio, Káthmandu a Teherán a popri nich Istanbul a Šrínagar. S výnimkou Tokia sa tam podobne nedodržiavajú stavebné zásady. V Karibiku je to o to väčší hazard, že mnohé tamojšie ostrovy vznikli seizmicky. Pri zemetraseniach sa tam treba pýtať kedy, nie či.
Zo všetkých silných zemetrasení po roku 1999, v Turecku, na Taiwane, Sumatre, v Kašmíre a v S'čchuane, vyplynula nutnosť sprísniť stavebný dozor. Prinajmenšom pri verejných budovách. Pre minimalizáciu ľudských a materiálnych strát a rekonštrukčných nákladov je nevyhnutné, aby OSN, iné medzinárodné organizácie a jednotlivé darcovské krajiny podmienili pomoc prísnym dodržiavaním stavebných zásad.
Keďže ľudstva ďalej búrlivo pribúda, aktuálne sa pravdepodobne stavia viac budov ako kedykoľvek predtým v histórii. Pri nedávnych zemetraseniach mnohé budovy pôsobili ako zbrane hromadného ničenia ktoré tam skutočne boli. OSN by sa podľa Rogera Bilhama mala prednostne postarať o tímy kvalifikovaných stavebných inšpektorov, ktorí zabezpečia, aby ľudia nestavali budovy navrhnuté na zabíjanie svojich obyvateľov.
Zdroj: Nature z 18. februára 2010.
