Agentúrne texty sme v nedeľu nahradili autorským článkom SME.
AMSTERDAM, BRATISLAVA. Jedna z najaktívnejších a najpočetnejších misií v Afganistane sa pravdepodobne v lete začne z krajiny sťahovať.
Misiu dvojtisícového kontingentu Holanďanov, pod ktorých vedením slúžia v krajine aj niektorí slovenskí vojaci, chcel premiér Jan Peter Balkenende zachrániť. Záchranný plán sa mu však rozpadol - a následne aj celá jeho koaličná vláda.
Nechajú vákuum
Koalícii premiérových stredopravých Kresťanských demokratov a stredoľavej Strany práce nestačilo ani 16 hodín rokovaní, aby našli kompromis, či koniec misie v Afganistane naplánovaný na august odložiť, alebo nie. Ľavičiari chceli, aby vojaci prišli domov.
V sobotu premiér oznámil, že „po strate dôvery" vláda padá a krajinu čakajú predčasné voľby.
Holanďania slúžia v Afganistane od roku 2006, z dvetisíc vojakov zahynulo 21. Holandské jednotky strážia civilistov, budujú cesty a cvičia afganských vojakov, najmä v provincii Uruzgan. Ich odchod v lete, ktorý sa slovami premiéra už nezvráti, podľa miestnych spôsobí zhoršenie situácie v provincii.
„Ak sa stiahnu a nechajú tieto projekty nedokončené, zanechajú za sebou obrovské vákuum," citovala britská televízia BBC guvernéra provincie.
Zostane to na Američanoch
Rozhodnutie Holanďanov neberú nadšene vo Washingtone ani v Bruseli. Krajina sa stiahne práve v čase, keď generálny tajomník NATO zháňa 10-tisíc spojeneckých vojakov, ktorí by sa pridali k 30 tisíckam nových amerických jednotiek prezidenta Baracka Obamu.
Rozhodnutie Holanďanov môže tiež znamenať, že aj ostatné krajiny začnú plánovať ústup z krajiny. Už dlhšie je známe, že do konca budúceho roku stiahnu svoje jednotky Kanaďania - aktívny a počtom vojakov tretí najväčší kontingent.
„Keď pôjdu Holanďania, mohlo by to otvoriť bránu pre ďalších Európanov. Môžu povedať, že keď idú oni, môžeme aj my," povedal pre agentúru AP Julian Lindley-French, profesor stratégií obrany na Holandskej obrannej akadémii. „Vyplýva z toho, že Američania a Briti budú musieť niesť ešte väčšie bremeno," dodal.
Pestrofarebný holandský kabinet vydržal spolu vládnuť tri roky. Pri mnohých témach, ako napríklad predĺženie veku odchodu do dôchodku, ťažko a dlho nachádzali kompromis. Pri afganskej misii to už nedokázali.
Šanca pre Wildersa
Stiahnutie vojakov z Afganistanu podporuje väčšina Holanďanov, ako aj viacero strán. Holandská politická scéna je momentálne roztrieštená na viacero menších strán, očakáva sa, že nová vláda bude mať mnoho členov.
Zmena politiky v otázke Afganistanu sa tak čakať nedá ani po voľbách, ktoré sa zrejme uskutočnia v polovici roka.
Podobne je za stiahnutie vojakov aj známy protiimigračný politik Geert Wilders. Muž, ktorý sa preslávil najmä protiislamským filmom Fitna a návrhom zakázať Korán v Holandsku, by mohol po voľbách získať silnejšiu pozíciu v parlamente.
Podľa prieskumov je s desiatimi percentami jeho Strana slobody druhá najsilnejšia. Bude zaujímavé sledovať, či sa jej podarí dostať aj do vlády.