WASHINGTON, BRATISLAVA. Stretli sa. Nie v Oválnej pracovni Bieleho domu, kde prezident prijíma hlavy štátov, ale vo vedľajšej miestnosti. Barack Obama prijal duchovného vodcu Tibeťanov dalajlámu napriek tvrdej kritike Číny. Prijal ho však tak, aby už Peking ďalej neprovokoval. Súkromne, bez novinárov a fotografov.
„Prezident vyjadril svoju silnú podporu zachovaniu jedinečnej náboženskej, kultúrnej a jazykovej identity Tibetu a ochrane ľudských práv Tibeťanov v Čínskej ľudovej republike,“ uviedol Biely dom po stretnutí.
Obama si za problémy s Čínou môže sám, pripomína Peter Schutz
Dalajláma chválil Ameriku Najdôležitejším posolstvom je, že tradíciu Bieleho domu dodržal Obama tak, ako jeho predchodcovia v úrade od roku 1991. Bola to ich odpoveď na čínsky zásah na Námestí nebeského pokoja v júni 1989, kde režim krvavo potlačil prodemokratické protesty. Tak ako krvavo potlačil aj povstanie Tibeťanov v roku 1959. Dalajláma včera po stretnutí vyjadril obdiv Spojeným štátom ako „obhajcovi demokracie, slobody a ľudských hodnôt“.
Obama včera podporil ich boj za väčšie práva, ako si to napokon v aktuálnom prieskume televízie CNN želalo 53 percent Američanov. Tí uprednostnili ochranu ľudských práv pred dobrými vzťahmi s Čínou. Dve tretiny si dokonca želajú nezávislý Tibet.
Tradícia prezidentov
Dalajláma v Bielom dome
George Bush st. ako prvý americký prezident prijal v roku 1991 dalajlámu v Bielom dome. Bill Clinton neprijal dalajlámu oficiálne, ale zúčastnil sa na stretnutí s dalajlámom a ďalšími predstaviteľmi. V Bielom dome ho prijala Hillary. George Bush ml. prijal dalajlámu niekoľkokrát súkromne. V roku 2007 mu udelili Zlatú medailu Kongresu.
O tom sa zrejme na stretnutí nehovorilo. Obama nespochybňuje celistvosť Číny, ktorej Tibet oficiálne patrí, a ani dalajláma nechce nezávislosť, hoci ho Čína rada tituluje ako separatistu. Duchovný vodca sa nenásilne snaží získať pre svojich ľudí širšiu autonómiu a slobodu v krajine, ktorú od 50. rokov okupuje Čína. Dalajláma musel Tibet opustiť v roku 1959 a žije odvtedy v exile v indickej Dharamsale, kde sídli aj exilová vláda Tibetu.
Dalajlámu vo Washingtone vítali davy. V Spojených štátoch je veľmi populárny a keď sa s ním minulý rok v októbri Obama odmietol stretnúť, kritizovali ho kongresmani i verejnosť. Podľa prieskumu televízie CNN dalajlámu pozitívne vníma 56 percent Američanov.
Na porovnanie, pápeža uznáva 59 percent Američanov. Dalajláma je miláčikom Hollywoodu a filmové hviezdy sa rady chvália priateľstvom s ním. Čínu jeho popularita dráždi. Za posledný mesiac poslala do Washingtonu varovanie každý týždeň. „Čínsky ľud nebude tolerovať tých, čo sa snažia podkopať čínsku štátnu suverenitu a národnú dôstojnosť,“ znel oficiálny postoj.
Príde čínsky prezident? Čínsko-americké vzťahy sú aj bez toho veľmi napäté. Obe veľmoci sa sporia pre nevyvážený obchod, americké zbrane pre Taiwan, cenzúru internetu, väznenie kritikov režimu i vlažný postoj Číny k iránskemu a severokórejskému jadrovému programu.
Napätie by mohla zmierniť aprílová návšteva čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa. Či príde, nie je po stretnutí Obamu s dalajlámom isté.
